"Chceli by sme pomôcť nájsť riešenia, aby sa utečenci mohli vrátiť domov, na realizáciu ich návratu do vlasti sú však potrebnejšie bezpečnejšie podmienky," vyhlásila kancelárka.
Merkelová avizovala ďalšiu pomoc tejto blízkovýchodnej krajine na zvládnutie hospodárskych i politických dôsledkov vlny utečencov, pričom vyzdvihla, že Libanon má 4,5 milióna obyvateľov a usiluje sa zvládnuť nápor vyše milióna utečencov. V komplikovanom regióne je príkladom pokojného spolunažívania ľudí rôznorodého vierovyznania, zdôraznila kancelárka.
Na jednu z novinárskych otázok, či je Nemecko ochotné prijať z Libanonu viac sýrskych utečencov, odpovedala Merkelová konštatovaním, že to nebolo predmetom jej rokovaní s predsedom libanonskej vlády. Nemecko doteraz prijalo množstvo utečencov zo Sýrie a myslí si, že existujú dobré dôvody na to, aby našli útočisko bližšie k svojej vlasti. Nemecká vláda vidí podľa Merkelovej svoju úlohu v tom, aby ako spoľahlivý partner napríklad financovalo humanitárne projekty.
Libanonský premiér však zdôraznil, že jeho kabinet i naďalej trvá na bezpečnom a dôstojnom, avšak čo najrýchlejšom návrate utečencov do vlasti. Možnosti libanonskej ekonomiky nestačia na dôsledky migračnej krízy, avšak na humanitárne aspekty sa nesmie zabudnúť, zdôraznil Harírí.
Merkelová, ktorá sa stretla v Bejrúte i s predsedom libanonského parlamentu Nabíom Barrím, tam v piatok navštívila i jedno zo školských zariadení, kde sa predpoludním vzdelávajú libanonské a popoludní sýrske deti.
Šéfku nemeckej spolkovej vlády prijal aj libanonský prezident Michel Aún, ktorý vyzval Nemecko, aby podporilo postoj Libanonu k utečencom zo Sýrie. Nemecká kancelárka sa do Libanonu presunula vo štvrtok večer po návšteve Jordánska.
