Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu je to pri búrkach normálny jav, keďže plošný rozsah búrkových jadier nie je taký veľký, aby dážď rovnomerne zasiahol väčšie územie.
"Búrka zasiahne povedzme pásmo päť krát päť kilometrov, teda rádovo plochu s rozlohou niekoľkých desiatok štvorcových kilometrov. Bratislava však predstavuje väčšiu aglomeráciu a preto sa môže stať, že v niektorých oblastiach príde búrkový lejak a inde zasa prší oveľa menej. Aj keď včera viac či menej pršalo na celom území hlavného mesta," povedal Pavel Faško pre TASR.
Len pre porovnanie, rozloha Bratislavy predstavuje takmer 368 kilometrov štvorcových. Najviac, 54,3 milimetra napršalo na bratislavskej Kolibe, v Mlynskej doline to bolo 43,8 mm a na letisku 42 mm. V najexponovanejšom čase medzi 17. a 18. hodinou spadlo najväčšie množstvo zrážok, až okolo 35 mm, čo je značná intenzita dažďa. Pritom ak voda v meste nemá kde vsiaknuť, hromadí sa v uliciach. Neskôr zrážky postupovali smerom na juhovýchod a cez noc v Podunajskej nížine napršalo okolo 20 až 30 mm.
Práve nerovnomernosť búrkových zrážok tiež súvisí s faktom, že sa nedá presne predpovedať, kedy a kde udrie búrka s najväčšou intenzitou. "Existujú búrky spojené s prechodom studeného frontu a pri nich sa dá odhadnúť, akým tempom sa toto frontálne rozhranie presúva. Búrky, ktoré sa v posledných dňoch vyskytujú na Slovensku, sú však typickými búrkami z tepla, teda ich postup je veľmi nevýrazný. Často sa vytvoria na jednom mieste, kde potom naprší viac než 50 milimetrov, zatiaľ čo už o desať kilometrov ďalej neprší vôbec," dodal Pavel Faško.
Spoľahlivo sa dá predpovedať iba to, že sa búrky v danej oblasti pravdepodobne vyskytnú, pretože je na to vhodný typ počasia. Napríklad aj v stredu 6. júna meteorológovia predvídali intenzívnu búrkovú činnosť v oblasti východného Rakúska a juhozápadného Slovenska. SHMÚ vydal aj výstrahu, ktorú v priebehu dňa zmenil z 1. na 2. stupeň a v okrese Nitra na 3. stupeň.
"Pre vznik búrok je typické počasie s vysokými dennými teplotami a vysokým obsahom vodných pár vo vzduchu. Vtedy sú dobré podmienky na to, aby sa vytvárala konvekcia. Teda vzduch, ktorý sa ohreje v prízemnej vrstve, stúpa do vyšších vrstiev atmosféry, kde je chladnejšie a dochádza ku kondenzácii vodných pár. Vytvára sa oblačnosť, ktorá môže narásť do veľkých vertikálnych rozmerov, niekedy až 10 až 12 kilometrov. V týchto výškach vznikajú ľadové čiastočky, ktoré v oblaku ďalej cirkulujú. A buď padajú ako veľké dažďové kvapky, alebo, ak sa neroztopia, v podobe ľadových krúp. Práve to sa stalo v oblasti Nitry, kde sme vzhľadom na krupobitie vydali až 3. stupeň výstrahy," vysvetlil Pavel Faško.
Počasie s intenzívnymi búrkami nie je v lete výnimočné, zrážkové úhrny boli v minulosti aj vyššie. Napríklad 10. júna 2013 v Bratislave na letisku napršalo 49 mm a 27. augusta 2013 až 77 mm zrážok, takisto 60 mm zrážok spadlo 3. augusta 2011 na Kolibe.
"Rozdiel oproti minulosti je však v tom, že teraz to príliš dlho trvá. Búrkové počasie nepanuje len pár dní, ale už niekoľko týždňov. Od konca mája tu pretrváva vzduchová hmota, ktorá má takéto vlastnosti a aj očakávaná zmena v podobe ochladenia sa odďaľuje. To je asi najvážnejší dôsledok a môže súvisieť s klimatickou zmenou ovplyvnenou činnosťou človeka. Napokon už samotné teplotne nadnormálne počasie máme prakticky od začiatku apríla s krátkym prerušením v polovici mája. Toto nie je typické pre klimatické podmienky Slovenska," uviedol klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ.
Jedným z príznakov klimatickej zmeny u nás v lete je práve aj nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a priestore, teda počasie, pri ktorom miesto súvislých dažďov vypadávajú v niektorých lokalitách intenzívne a prudké zrážky, kým inde panuje dlhodobý deficit vlahy.
