S Helenou Krajčiovou (43) sme sa rozprávali aj o tom, prečo nezrealizovala svoju túžbu po rodinnom dome, o svojskom spolužití jej dcérky s dvomi psami a o obavách z pôrodu po štyridsiatke.
V pripravovanom jojkárskom seriáli Ministri hráte ministerku spravodlivosti. Aká je? Poriadne nespravodlivá?
Je to pani výrazne sexuálne orientovaná, takže aj tá spravodlivosť sa u nej riadi svojskými pravidlami. Služba občanom ju nezaujíma, vzrušuje ju skôr príchod každého nového muža a starostlivosť o svoj exteriér. Tieto svoje priority nijako nemaskuje, považuje ich za úplne normálne. Dokonca je na svoju pochybnú minulosť hrdá.
Ministerka spravodlivosti - viete si v realite predstaviť mať takúto moc a zodpovednosť?
Na takejto pozícii nie je nič, čo by ma priťahovalo. A určite na nič také nemám ani schopnosti.
Politika je dnes horúca téma a vy ste tiež vyšli na námestie. Ste nahnevaná alebo iba rozčarovaná?
Po vraždách som cítila zúfalstvo a bezmocnosť. A potom aj strašný smútok. Potrebovala som zareagovať. Verím, že tá mohutná reakcia ľudí bola užitočná.
Svojím tehotenstvom ste vraj trochu zamotali hlavy tvorcom Ministrov.
Áno, musia vymyslieť, s kým to dieťa Monika má. Keďže otec bude asi jedna z postáv, môže to byť herecky zaujímavé. Neočakávam totiž, pri charakteroch, ktoré tam máme, že by to bol „normálny“ vzťah.
Skomplikovali sa aj nejaké vaše iné projekty?
V podstate nie, len niektoré projekty, ktoré som mala robiť, robiť jednoducho nebudem.
Je pre vás druhé tehotenstvo v niečom iné ako prvé?
Je iné tešiť sa na bábätko už ako rodina. Je to ako s Vianocami. Prežívam si to v sebe, ale zároveň aj cez našu Aniku. Hovorí o tom, ako sa „nám“ narodí bábätko, už sme museli kúpiť prvé oblečenie a už mu vyhradila miesto na topánky a keď sa tam ocitnú moje, tak mi to vyčíta a presúva ich.
Zmenil sa nejako váš vzťah k práci, odkedy ste mamou? Viac si vychutnávate chvíle na pľaci či na pódiu, pretože hráte a spievate menej?
Áno, dá sa povedať, že si veci viem viac vychutnať, odkedy máme Aniku. Je mi aj viac jedno, čo ako vyzerá a čo si kto bude myslieť a čo kto povie alebo napíše. Ale to, že najdôležitejšie je, s kým človek hrá, to je tak stále a vždy bude. V Ministroch sa z kolegov veľmi teším. Celé obsadenie sú moji obľúbení kolegovia, kamaráti, bývalí spolužiaci. Všetci sú dobrí herci a vtipní ľudia a máme dokonca aj takého režiséra. Pripomína mi to Profesionálov.
Čoskoro sa zaradíte k ženám, ktoré porodili po štyridsiatke. Trochu vás to aj znervózňuje, či cítite len nekonečnú radosť?
Ďakujem, že ste mi to znova pripomenuli. To povedal Federer v pozápasovom rozhovore, myslím, že na poslednom Australian Open, keď sa ho po stýkrát pýtali na vek. Áno, novinári ma chcú v každom rozhovore vidieť zamyslieť sa nad touto otázkou. Ale stále akosi nemám k tejto téme čo povedať. Azda len to, že sa cítim dobre.
Keď som sa vás pred štyrmi rokmi pýtal, čo vám na materskej najviac chýba, povedali ste, že spánok. Spíte teraz radšej do rezervy?
Teraz už nemám čas. Tak úžasne to ten život zariaďuje, že prvé mesiace, keď sa tehotným ženám spravidla najviac chce spať, mi vyšli tak dobre, že som cez deň mala veľakrát voľno a keď bola Anika v škôlke, ľahla som si a spala.
Ako dcérka reagovala, keď vás prvýkrát videla v televízii?
Tak to už naozaj neviem. Nebolo to nič výrazné, to by som si pamätala. Teraz chodí rada na moje koncerty, do divadla, páči sa jej tanec, na Vianoce dostala mikrofón, tak spieva a vymýšľa si texty. A zamontuje do toho hocičo, čo jej príde na rozum.
Nešli vaše psíky bokom, odkedy ste mama?
To áno, ale zasa majú veľa pozornosti od Aniky, ktorá bola od malička vlezená s nimi v pelechu, kŕmila ich svojou kašou spôsobom jedna lyžička sebe, druhá psovi. Tej mladšej, Damsel, stále rozpráva, ako ju ľúbi, robí jej zle, tá jej potom cvakne do ruky, potom je päťminútový plač a hneď na to zasa veľká láska.
Keď sa človek stane rodičom, akosi automaticky zatúži po rodinnom dome, veľkom dvore... Vás to chytilo tiež?
Áno, ale môj muž chce zostať v Starom Meste. Problém vidíme v tej nešťastnej doprave. Tie hodiny strávené v aute. V meste chodíme pešo, využívame MHD, máme aj dvor s bandou detí od susedov, aj strom priamo pred balkónom, trávnik pre psov, príjemný ruch, kaviarne, susedov, s ktorými sa poznáme a stýkame, všade blízko, takže zatiaľ sa nesťahujeme. Máme radi mesto.
Celé roky ste boli na striedačku súčasťou rôznych denných seriálov. Aké to bolo zrazu ich vôbec nerobiť, nemať postavu, s ktorou ste boli doslova v každodennom kontakte?
Myslím, že už som to potrebovala. Nabrať dáke čerstvé sily. A niekedy okolo Vianoc, keď som už zabudla na taký ten nepríjemný rutinný pocit z práce, začala som si znova želať niečo nové, niečo, čo by ma bavilo, kde by som sa aj nasmiala, kde by som mala kolegov, s ktorými ma baví pracovať, prišli Ministri. Vtedy som už vedela, že sa mi chce, že mám znova chuť. Je to veľká vec, keď sa môžete tešiť do roboty. Ja si to vážim a uvedomujem si, že to vôbec nie je bežné.
Napriek všetkému sa ale denne objavujete v televízii, v reprízach seriálu Profesionáli... Aj sa na seba občas pozriete a pousmejete sa v duši?
Áno, párkrát som niečo videla a naozaj musím dať za pravdu fanúšikom tohto seriálu, že to má v sebe niečo čarovné, kvôli čomu je človek ochotný vidieť to znova a znova.
