Voľby boli zároveň štvrtými od roku 2003, keď vojenská koalícia pod velením USA zvrhla režim Saddáma Husajna. Voľby boli podľa agentúry AP poznačené nízkou voličskou účasťou a podvodmi. Výsledky sa očakávajú do 48 hodín, predpokladá sa však, že rokovania o výbere nového premiéra povereného vytvorením vlády sa potiahnu niekoľko mesiacov. Po intenzívnej predvolebnej kampani nemožno hovoriť ani o žiadnom jasnom favoritovi.
O kreslá v 329-člennom parlamente, ktorý následne zvolí prezidenta i premiéra Iraku, sa uchádza takmer 7000 kandidátov. Právo hlasovať malo viac ako 24 miliónov Iračanov. Približne 943.000 príslušníkov bezpečnostných síl, ktoré majú zabezpečiť bezproblémový priebeh volieb, mohlo odovzdať svoje hlasy už vo štvrtok.
Najväčšie šance na úspech sú pripisované súčasnému šiitskému premiérovi Hajdarovi Abádímu, pričom jeho najvážnejší konkurenti pochádzajú z politických strán s užšími väzbami na Irán. Najvyšší šiitský duchovný Iraku vyzval obyvateľov, aby prišli k volebným urnám a predišli tak "príchodu skorumpovaného parlamentu".
Napriek tomu, že sa Iraku podarilo zvíťaziť nad extrémistami, krajina ďalej zápasí s hospodárskym poklesom, ktorý sčasti zapríčinil celosvetový prepad cien ropy, ako aj so zakorenenou korupciou a dlhodobým politickým patom.
Abádího najvážnejším rivalom je jeho predchodca Núrí Málikí. Iracká ústava umožňuje zákonodarcom zostaviť novú vládu až do vyše troch mesiacoch po potvrdení volebných výsledkov.
Iracké úrady využijú pri voľbách nový elektronický systém, aby sa obmedzili podvody pri hlasovaní. Celkove malo byť rozmiestnených v krajine 60.000 zariadení, ktoré zašlú údaje o hlasovaní do volebnej centrály cez družicu.
