V dedine na východe panuje strach: Pavlovi sa po útoku zúrivej svorky naskytol žalostný pohľad!

Likvidujú ovce a kozy a farmári sú bezradní, pretože nevedia ani to, či ide o svorku vlkov alebo psov.

Dvojtisícová dedina je v strehu, už niekoľko dní tu rabujú štvornohí zabijaci. Prikradnú sa k stádu a v okamihu niekoľko zvierat zabijú. „V noci som počul silný brechot psov a bečanie. Obliekol som sa a vybehol von. Zazrel som štyri, päť párov očí väčších zvierat, ktoré hneď ušli. Na dvore som našiel už len spúšť. Zabité prakticky všetky mladé kozy a ovce, bol to hrozný pohľad,“ so zlomeným hlasom rozpráva farmár Pavol Kuna.

Neviem, či to boli psy, alebo vlci, v tej tme sa to nedalo určiť. Deň predtým napadli stádo susedovi, ale ešte za vidna a on tvrdí, že to boli psi. Je to ale jedno, či psi, alebo vlci. Keď sa pustili do zvierat, nepustia sa aj do človeka? Mne sem chodia deti. Je hrozné vidieť dotrhané zvieratá, o ktoré sa staráte, ale čo keď to bude nabudúce človek?“ vraví nešťastný farmár, ktorý nevedel vyčísliť presnú škodu, cíti to viac ako osobnú stratu a ublíženie.

Ak by škodu spôsobili celoročne chránení vlci, dostať náhradu od štátu by aj tak nebolo jednoduché. Farmár si má účinne chrániť majetok, musí mať elektrické oplotky a nočného strážcu. A až keď štát uzná, že ochrana zvierat bola účinná, tak farmárovi môže vyplatiť štátom určenú hodnotu zvierat.

 

Nový Čas oslovil aj starostu Krížovej Vsi. „Nemám zatiaľ vedomosť o útokoch na zvieratá na farme. Musím si to preveriť. Neverím však, že by to boli voľne pobehujúce psi z obce. V našej rómskej komunite žijú síce psi voľnejšie, ale oni sa o ne starajú. Niekedy deti odprevadia do školy a vrátia sa späť, ale nijaký útok alebo problém som nezaznamenal. Sú súčasťou ich štýlu života,“ vraví Jozef Grivalský.