Veľká časť verejnosti netušila, že sa v atmosfére nad Európou nachádzajú vzdušné prúdy kontaminované výbuchom jadrovej elektrárne v Černobyle. Bolo nezodpovedné posielať ľudí na prvomájové oslavy za takýchto okolností? Bola verejnosť vystavená nebezpečnej radiácii? Mnohí si tieto otázky s obavami kladú aj po 32 rokoch.
"Najväčší problém asi bol, že celú udalosť zahaľovalo rúško tajomstva a v ľuďoch vznikol negatívny dojem. Cítili sa oklamaní a neinformovaní. Na dlhý čas to poškodilo ich dôveru v informovanie o rádioaktivite ako o jave, ktorý je neviditeľný. Pretože keby išlo o niečo viditeľné, skôr by sme si o tom vedeli vytvoriť obraz," povedala pre TASR Terézia Melicherová, odborníčka na meranie rádioaktivity z odboru Meteorologické siete v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ).
Prvý prechod kontaminovaných vzdušných más cez územie Slovenska zo severovýchodu zachytili v noci z 29. na 30. apríla 1986 kontrolné merania na jadrovoenergetických zariadeniach. Druhá vlna z juhovýchodu prešla z 3. na 4. mája a z rovnakého smeru tretia vlna 7. a 8. mája 1986.
Úroveň radiácie merali odbory hygieny v Prahe a Bratislave, merania celkovej beta rádioaktivity v atmosférických zrážkach vykonávala aj meteorologická služba, ktorá sa tiež zaoberala výpočtom trajektórií kontaminovaných vzdušných más. Monitorovania sa zúčastňovali aj univerzitné pracoviská a veterinári. Od 30. apríla do 8. mája zasadala denne Vládna havarijná komisia. Sledovali sa aktivity aerosólov, mokré a suché spady, vody a vodné toky, pôda, porasty. Odoberali sa vzorky z potravinového reťazca. V priebehu monitorovania sa sledovalo dokopy 27 rádionuklidov, pričom na radiácii sa podieľali hlavne izotopy jódu a cézia.
"Čísla boli hlboko pod hodnotami, pri ktorých treba zaviesť ochranné opatrenia ako napríklad ukrytie, evakuácia alebo obmedzenie pohybu. Ochranné opatrenia sa týkali ovčieho mlieka a výrobkov z neho, detskej výživy a zveriny. Na jeden rok sa tiež obmedzili preventívne rtg vyšetrenia. Treba však zdôrazniť, že hodnotíme dopady černobyľskej havárie na Slovensku. Celkom iná situácia bola v oblasti Černobyľu a častí Bieloruska či Ukrajiny," vysvetlila Terézia Melicherová zo SHMÚ.
Príkon dávkového ekvivalentu gama žiarenia sa na území Slovenska dlhodobo pohybuje na úrovni 0,08 až 0,12 mikrosievertov za hodinu (µSv/h). Pri prechodoch rádioaktívnych mrakov táto hodnota dosiahla od 0,1 do 0,7 µSv/h. Najvyššie hodnoty 1,2 µSv/h namerali na severnej Morave pri prechode mraku s dažďom. Hodnoty potom rýchlo klesali a od júla boli opäť na úrovni dlhodobého pozadia.
"Len pre porovnanie, pri bežnom lete lietadlom sa stretávame s hodnotou 4,5 µSv/h, čo je oveľa viac v porovnaní s černobyľskými maximami na Slovensku. A predsa to nevyvoláva strach, samozrejme, pokiaľ sa niekto nebojí samotného lietania. Takisto existujú oblasti, kde sú vďaka geologickému podložiu hodnoty až 100-krát vyššie. Možno teda súhlasiť s názorom jadrovej fyzičky Ireny Malátovej, že ak by bol 1. mája 1986 ľuďom niekto nariadil, aby kvôli mraku z Černobyľu ostali doma, mohli byť vystavení vyšším radiačným dávkam z radónu, ktorý je súčasťou nášho prírodného prostredia a môže sa koncentrovať v ľudských obydliach. Kontaminácia ovzdušia po černobyľskej havárii dočasne vzrástla z bežnej hodnoty niekoľkých stotín becquerelu na meter kubický až do 300 Bq/m3. V oblastiach so zvýšeným radónovým rizikom však môže dosahovať koncentrácia radónu v domoch či v pivniciach aj 1000 a viac Bq/m3," dodala Terézia Melicherová z odboru Meteorologické siete v SHMÚ.
Rádioaktívny spad na území Slovenska namerali aj po skúškach jadrových zbraní v 60. a 70. rokoch 20. storočia a dosahoval hodnoty až okolo 2500 Bq/m3, čiže oveľa viac, než po katastrofe v Černobyle. Ide najmä o roky 1961 až 63, ale aj prvú polovicu 70. rokov. Podľa Terézie Melicherovej tak prípadné obavy z účasti na prvomájovom sprievode boli namieste skôr v týchto obdobiach, než v roku 1986.
