Správa analyzuje ako súčasné a budúce dôchodky pomáhajú predchádzať chudobe v starobe a ako udržať príjmy mužov a žien počas ich odchodu do dôchodku.
V prípade Slovenska správa uvádza, že starší Slováci čelia nižšiemu riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (12,3 %) ako je priemer EÚ a úroveň nahrádzania príjmov dôchodkami je tiež mierne vyššia ako priemer EÚ (0,62 %). Komisia pripomenula, že na Slovensku bol minimálny dôchodok zavedený v roku 2015 a upravený bol aj spôsob indexácie dôchodkov. Komisia očakáva, že primeranosť dôchodkov v budúcnosti zostane stabilná aj z dlhodobého hľadiska.
Eurokomisárka pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Marianne Thyssenová v tejto súvislosti uviedla, že každý dôchodca má právo žiť dôstojne, čo je kľúčová zásada Európskeho piliera sociálnych práv. "Adekvátne dôchodky sú nevyhnutné na predchádzanie chudobe a sociálnemu vylúčeniu medzi staršími ľuďmi v Európe, najmä medzi ženami," upozornila. Zdôraznila, že prioritou EÚ musí byť pokračovať v prebiehajúcich reformách, ktoré podporujú primerané dôchodky pre všetkých.
Správa uvádza, že dnes je o 1,9 milióna menej starších Európanov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením ako pred desiatimi rokmi. Počet starších pracovníkov v zamestnaní v posledných troch rokoch vzrástol iba o 4,1 milióna. Podľa dokumentu EK žije dnes v EÚ 17,3 milióna (18,2 %) starších ľudí (65 a viac rokov) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tento stav sa od roku 2013 takmer nezmenil.
Stále sú výrazné rozdiely medzi krajinami a skupinami obyvateľstva. Dôchodky žien sú stále o 37 % nižšie ako v prípade mužov v dôsledku nižších miezd a kratšieho pracovného života. Podobne aj osoby s neštandardnou činnosťou alebo samostatne zárobkovo činné osoby často čelia menej priaznivým podmienkam prístupu k dôchodkovým právam a zvyšovaniu ich nárokov na dôchodok ako v prípade štandardného zamestnania.
V roku 2016 bolo riziko chudoby a sociálneho vylúčenia starších ľudí v celoeurópskom priemere na úrovni 18,2 %. Najnižšie riziko - okolo 9 % - bolo pre penzistov v Luxembursku a Dánsku, za ktorými nasledovali Francúzi, Holanďania, Česi a Slováci. Najvyššie riziko chudoby bolo pre dôchodcov v Bulharsku (46 %). Viac ako 30 % ohrozených bolo v Lotyšsku, Estónsku, Litve, Rumunsku a Chorvátsku.
S cieľom zabezpečiť primeranosť a udržateľnosť súčasných a budúcich dôchodkov musia dôchodkové systémy členských krajín EÚ podporovať dlhší pracovný život v súlade s neustále sa zvyšujúcou priemernou dĺžkou života. To možno dosiahnuť podporou celoživotného vzdelávania, zabezpečením bezpečného a zdravého pracovného prostredia, prispôsobovaním dôchodkového veku, odmeňovaním neskoršieho odchodu do dôchodku a odrádzaním predčasného odchodu.
Členské štáty by mali prijať aj ďalšie kroky na odstránenie rodovej nerovnosti v dôchodkoch zavedením politík rovnosti príležitostí zameraných na ženy a mužov v produktívnom veku. Dôchodkové politiky by mali primerane chrániť prestávky súvisiace so starostlivosťou. Tiež bude dôležité pokračovať v rozširovaní dôchodkového zabezpečenia pre osoby s neštandardnou alebo samostatnou zárobkovou činnosťou a podporovať doplnkové dôchodkové sporenie.
