Informoval o tom oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
"Otec bývalého reprezentanta a trénera národného tímu i starý otec člena súčasného kádra výberu Jána Kozáka bol zakladateľom výnimočnej futbalovej dynastie. Je len málo rodín, ktorých zástupcovia troch generácii si zahrali na vrcholných svetových súťažiach – Weiss najstarší hral na OH 1964 a priviezol si odtiaľ striebornú medailu, Weiss starší sa zúčastnil na MS 1990 a prebojoval sa s tímom do štvrťfinále, Weiss najmladší bol aktérom osemfinále MS 2010, kde jeho otec mužstvo viedol, resp. hral aj na finálovom turnaji EURO 2016 vo Francúzsku," uvádza sa na webe www.futbalsfz.sk.
Vladimír Weiss najst. sa narodil 21. septembra 1939 vo Vrútkach. Rodičia boli hospodári tamojšieho klubu Lokomotívy, takže futbalové ihrisko bolo pre neho samozrejmé miesto každodenných hier, najmä futbalu. Vyrástlo z neho šikovné ľavé krídlo, v doraste boli spoluhráčmi s Adolfom Schererom, ktorý šiel do ČH Bratislava v 1957 ako prvý, Weiss ho po roku nasledoval. Podľa jeho vlastného rozprávania zaplatila za neho "Červenka" osemtisíc korún. Začal v rezerve, postupne sa presunul do prvého tímu, kde udávali tón Buberník, Kačáni či Mráz a ťahali mužstvo, vedené trénerom Borhym, k titulu. Keď ho ČH skutočne získala, Weiss mal len 19 rokov a bol najmladší v kádri šampióna.
Trikrát si obliekol dres reprezentačného áčka. "Nahradil som v obrannej formácii kapitána Ladislava Nováka," spomínal na tieto štarty. V druhom z nich, 25. apríla 1965, sa zrodila "legenda o nepremenenej jedenástke". Portugalsko viedlo gólom Eusebia, potom prišiel faul na Kvašňáka a nariadený pokutový kop. Dobová tlač napísala, že "Popluhár stratil odvahu, Pospíchal tiež a Kvašňáka ošetrovali v šatni. A tak sa rozbehol Weiss. S vôľou odčiniť chybu, po ktorej padol gól." Weiss si potom o 44 rokov v denníku Sme na tento moment zaspomínal: "Pohnojil som to... V 20. minúte začalo hrozne pršať. To už nebolo ihrisko, ale bahno. Noha utekala, kde chcela. Treba vidieť brankárov pohyb v poslednom zlomku sekundy a ja so ho nevidel. Riskol som a brankár tiež. Vyrazil to." Portugalsko vyhralo 1:0 a postúpilo na MS do Anglicka. Nie je však pravda, že práve tento moment ho vyradil z národného tímu, v septembri toho roka odohral víťazné stretnutie proti Rumunsku a až to bola jeho reprezentačné derniéra.
Do tridsiatky hral za svoj klub, na konto mu pribudlo 236 štartov v najvyššej súťaži a šesť strelených gólov. Dal sa potom na trénerskú dráhu, viedol menšie kluby Trnávku, Rapid Bratislava, Slovenský Grob, Pezinok a Limbach, pretože ako vdovec sa staral o dve deti a nemal priestor ísť ďalej od domova. Jeho ďalší život poznačila cukrovka, na ktorú mal dedičnú dispozíciu, prišiel o časť nohy a utiahol sa do Limbachu.
