Bola však odhodlaná bábätko si nechať. Už počas ranných štádií tehotenstva si všimla, že veľmi schudla. Každý deň skončila na toalete a nevládala v sebe udržať pitie ani jedlo. V priebehu najbližších týždňov ju hospitalizovali takmer desaťkrát. Napriek obavám, v akom stave bude dieťa, keď takmer nič nejedla, ultrazvuk ukázal, že jej bábätko rastie a má normálnu váhu.
„Jeden z lekárov povedal, že tam mám upíra,“ spomína Shannon. Keď bola vychudnutá tak, že nemohla stáť, prijali ju do nemocnice opäť. Až vtedy jej diagnostikovali hyperemesis gravidarum. V tom čase pokrývali vnútro jej úst a nosa škvrny od neustáleho vracania, jej ruky boli zmesou čiernej a modrej od nespočetných ihiel, ktoré jej privádzali do tela živiny.
Aby prežila až do pôrodu, vložili jej hadičku priamo do krku, tak mohla prijímať aspoň nejakú potravu a živiny. Po niekoľkých dňoch dostala septický šok. Tento zážitok utvrdil ženu v presvedčení, že ďalšiu hadičku nechce. Bola odhodlaná opäť jesť a zotaviť sa natoľko, aby mohla odísť domov. V nemocnici však oslávila aj svoje 21. narodeniny. Tie jej zlepšil otec dieťaťa, ktorý nečakane pokľakol a požiadal ju o ruku.
„Keď Ivy vyšla von a nezačala plakať, moje srdce sa zastavilo – myslela som si, že je mŕtva. Pôrodná sestra mi ju nakoniec vložila do náručia. Ďakovala som svojim šťastným hviezdam, keď som bola opäť dostatočne silná, aby som jedla. Ivy je teraz aktívne dvojročné dieťa, prekonala očakávania všetkých. Hoci by som jej rada dala brata alebo sestru, je pravdepodobné, že by som opäť trpela stavom hyperemesis gravidarum a tentoraz nemala také šťastie,“ dodáva matka, ktorej stav sa od pôrodu výrazne zlepšil. Po hororovom tehotenstve je opäť zdravá a svoje rozhodnutie neľutuje, hoci ju doviedlo až na prah smrti.
