Speváčku sme vyspovedali po poslednom koncerte Kláštorná tour 2005, na ktorom sa fanúšikom predstavila ako hosť skupiny Desmod.
Turné sa skončilo. Ako ho hodnotíte?
- Len, len a len pozitívne.
Čo vám dalo do ďalšej kariéry?
- Veľmi veľa, už len preto, že bolo moje prvé. Turné je veľká skúsenosť. Každý deň hrať koncert, byť spojená s hudbou, žiť s ľuďmi, ktorých baví to, čo robia, je fantastické.
Dva týždne ste strávili so samými chlapmi. Ako ste to prežili?
- Ani som nevnímala, že som na turné jediná žena. Asi som na to zvyknutá. Vyrastala som medzi chalanmi, nerobilo mi to problém.
Ako s odstupom času hodnotíte spoluprácu so skupinou Desmod? Môžu fanúšikovia dueta Pár dní očakávať ďalšie?
- Rozprávali sme sa o tom s Kulym, no teraz by bolo ťažké urobiť niečo lepšie ako Pár dní. Zrejme by nastalo porovnávanie. Takže tomu nechávam čas, ale v ďalšej spolupráci nie je problém. Uvi-díme, čo na to chalani z Desmodu, no bola by som rada, keby sme spolu ešte niečo vytvorili.
Na turné vás sprevádzal brat Michal. Má špeciálny vzťah k hudbe?
- Učil ma hrať na gitare. Spolu s otcom bol mojím prvým učiteľom, takže má vzťah k hudbe. Veľmi sa na turné tešil a ja sa teším, že bol tu. Zavolala som ho aj preto, aby nám pomáhal s aparatúrou. Bolo to fajn.
Aký je váš súrodenecký vzťah?
- Výborný. To je veľký vzťah.
Je od vás starší. Dáva vám občas rady do života?
- Dá sa povedať, že áno. Aj keď som bola mladšia, preberali sme spolu rôzne veci a často sme sa rozprávali. Už len preto máme taký dobrý vzťah.
Váš debut čoskoro zapadne prachom. Pripravujete druhé CD.
- V štúdiu som už bola pred turné, no prácu som musela načas odložiť. Ale teraz znova vyrážam do štúdia. Možno sa mi bude aj lepšie pracovať, pretože čím dlhšie si človek nechá skladby uležať v hlave, tým viac nad nimi začne uvažovať inak.
Napadla vám nejaká pesnička počas turné - prišla inšpirácia?
- Nenapadla. Možno preto, že celý deň je človek vyťažený. Skoro sa vstáva, potom presuny do ďalšieho mesta, zvuková skúška, koncert, po koncerte balenie aparatúry, hotel, zoznamovacie večierky, párty pri pive. Na písanie pesničky treba mať pokoj a musí to prísť samo. Asi som nemala takú chvíľu, že by som zastala a uvažovala nad textom či nad hudbou.
Kedy sa vám najlepšie tvorí?
- V noci, keď už každý spí a nikto ma nevyrušuje. Žiadne telefonáty, esemesky, dokonca ani rodičia, pretože aj keď niekto vojde do izby, je to vyrušenie múzy.
Na druhom albume bude vraj viac textov v slovenčine. Ako sa vám v nej rýmuje?
- So slovenčinou sa treba hrať. Angličtina je jednoduchšia, dá sa tvarovať. Možno je lepšie, že som začala trocha viac pracovať so slovenčinou, pretože sa treba s tým viac "trápiť". No skladá sa mi dobre, ľudia tomu budú viac rozumieť. Už na turné odzneli dve nové pesničky a som rada, že sa ľuďom páčili. To človeka vnútorne posúva, keď sa páčia jeho texty.
Nahrávate s chalanmi, ktorí vás sprevádzali na turné?
- Áno, tentoraz to bude celé s kapelou v zložení Paľo Smolka, Dušan Kulich a Braňo Jelen. Zase mi pomôže Maroš Kachút, pretože je to výborný producent a hudobník, veľmi si ho vážim. Spolupráca s ním mi dala veľmi veľa.
Názov vášho prvého albumu Entirely Good znamená "Celkom dobré". V čom ste celkom dobrá?
- (smiech) Ja to nepoviem, to musí niekto druhý. Povedzte vy.
Podľa mňa ste veľmi skromná a v tom ste dobrá.
- Ďakujem.
Na hudobnej scéne ste už dva roky. Zmenil sa za ten čas nejako výrazne váš život?
- Môj život sa zmenil už len prechodom zo študentky na speváčku. No vždy som chcela mať každý deň iný a teraz sa mi to splnilo. Venujem sa tomu, čo ma baví a nikdy by som sa toho nechcela vzdať. Aj keby som študovala, alebo bola niekde v zahraničí, skladanie pesničiek a textov by mi zostalo, to viem. To by ma do smrti neopustilo.
Presťahovali ste sa do Bratislavy. Ako ste si na ňu zvykli?
- Dobre, musela som si zvyknúť.
Vraj bývate v hudobníckej lokalite? (Neďaleko má byt aj speváčka Misha, pozn. red.)
- (smiech) Áno, je nás tam viac. Som rada, že som v Bratislave, je to hniezdo hudby a umenia. Je mi tu dobre. Našla som si tu veľa kamarátov, ľudí, medzi ktorými sa cítim dobre, dokážem sa s nimi porozprávať o rôznych veciach. Bratislava je pre mňa niečo iné než môj domov. Tam si chodím čistiť myšlienky, odpočinúť si - to je pre mňa iný život, pokojnejší. Mám také dva svety.
Ste populárna. Je niečo, čo vám na popularite prekáža?
- No, trošku to chýbajúce súkromie. Pokiaľ to však človek berie s nadhľadom, a ja to tak beriem, tak na každú vec, o ktorej si myslím, že by mi mohla prekážať, sa pozriem inak. Jednoducho to tak je. Človek nemá súkromie, no na nič iné si nespomeniem.
Cítite sa niekedy ako hviezda?
- Nikdy som sa necítila ako hviezda.
No cien ste za posledné obdobie pobrali neúrekom.
- To áno a veľmi si to vážim, no nikdy som sa necítila ako hviezda a stopercentne viem, že sa tak ani cítiť nebudem, pretože k tejto práci pristupujem s maximálnou pokorou. Pokiaľ to človeku stúpne do hlavy, možno sa cíti ako hviezda, no nie je to dobré. Ja niekedy ani nemyslím na to, kto som. Sú dni, keď idem po ulici, niekto sa na mňa pozerá, ukazuje, a ja neviem prečo. Jednoducho sa zrazu neviem spamätať, neviem, čo sa deje. Nemyslím si, že som hviezda.
Na vašej webovej stránke som si všimla, že často komunikujete s fanúšikmi v akomsi diári. Sú pre vás veľmi dôležití?
- Samozrejme. Je to také premostenie. Napíšem im, čo robím, ako sa momentálne cítim, čo chystám. Mám rada kontakt s ľuďmi, a preto mám rada aj živé koncerty. Toto je taký mostík medzi mnou a ľuďmi. Tú sekciu, čo spomínate, som si zvolila preto, že im takto hromadne môžem odpovedať na maily, i keď odpovedám aj jednotlivo. Len teraz nestíham.
Koľko mailov vám priemerne príde za deň?
- To záleží na tom, za aký dlhý čas sa dostanem k počítaču.
Takže po turné tam bude záplava?
- Neviem, nechám sa prekvapiť. (smiech)
Čo najčastejšie ľudí zaujíma?
- Najčastejšia otázka je, kedy som začala hrať na gitare. Alebo aké mám domáce zviera. Pýtajú sa aj, kto mi skladá texty a hudbu, i keď si myslím, že to už je známe.
Pýtajú sa napríklad, čo ste mali na raňajky?
- Také bežné veci nechcú vedieť.
Ešte sa vrátim k tomu internetu. Zistila som, že ste zaradená v ankete o najsexi Slovenku a dokonca okupujete desiatu priečku.
- (smiech) Naozaj?
Čo vy na to?
- Nevedela som o tom.
Je tam asi stovka báb a prvá je moderátorka Andrea Belányiová.
- No neviem, čo na to povedať. Ďakujem všetkým tým, ktorí hlasujú. (smiech)
Považujete sa za sexi?
- Ale nie! Som skôr športový typ, ktorý ani nepozerá na to, aby bol sexi. Som človek, ktorý je skôr naturálny.
Ale pred koncertom v sebe ženu nezapriete. Staráte sa o svoju vizáž sama, alebo na to máte ľudí?
- Jasné, nevideli ste ich? (smiech) Samozrejme, pred koncertom sa upravujem a chcem sa upraviť, pretože sa tak pred ľuďmi cítim dobre. Upravujem sa ako každá iná žena. Nechcem sa líčiť výstredne, myslím si, že to je skôr pre iné typy.
Keď som vás po dlhšom čase zbadala, udreli mi do očí vaše dlhé vlasy. Mnoho ľudí určite zaujíma, či ste náhodou nepodľahli módnemu trendu ich predlžovania.
- Sú to moje vlasy. Odvtedy, čo som prišla do šoubiznisu, mi dorástli. Nechala som ich prirodzene rásť a len trošku si ich upravujem zrezávačom. Takže žiadne predĺžené vlasy. Nechávam si aj svoju farbu. Som za prirodzenosť.
