V Pjongčangu sa na päťdesiatkilometrovú trať klasickou technikou vydali aj traja slovenskí reprezentanti, dokončiť sa ju nepodarilo iba Miroslavovi Šulekovi. Peter Mlynár obsadil 51. miesto a Andrej Segeč skončil na 53. priečke, pre oboch to bolo premiérové vystúpenie v kráľovskej disciplíne počas aktívnej činnosti. Mlynár sa po tímšprinte rozhodoval, či vôbec nastúpi, keďže už 7. marca naňho v Drammene čaká súťaž, ktorá mu je omnoho bližšia - šprint klasickou technikou.
"Myslím si, že som došiel do cieľa so cťou. Bolo to pre mňa veľmi náročné, lebo predsa som skôr špecialista na krátke trate. Nie je veľmi obvyklé, aby šprintéri chodili na päťdesiatku. Prvé kolo ma stálo nesmierne veľa síl, držal som sa v skupine, no prestali mi trošku fungovať lyže. Išiel som cez hranu, zaplatil som veľkou krízou, desať kilometrov som sa trápil po výmene prvých lyží. Ďalšie lyže fungovali, takže chalani v servise zareagovali vynikajú. Chvíľu trvalo, kým som sa urovnal a našiel som si vlastné tempo. Dokázal som do cieľa vyžmýkať maximum. Tam som nemohol ani dýchať, neviem, čo to bolo, stalo sa mi to prvýkrát. Určite to bolo z mojej strany maximum, nemám sa za čo hanbiť," povedal.
Hoci sa v porovnaní so svojím nasadením zlepšil o deväť pozícií, priznal, že už v úvode hrozil predčasný koniec jeho snaženia: "Vzdať som chcel už na ôsmom kilometri, keď mi prestali fungovať lyže. Držal som sa zubami-nechtami, ani sme poriadne nezačali a už som mal veľký problém. Aj z psychickej stránky to bolo veľmi náročné. Nebola to žiadna zábava, ku koncu som zbieral aj výraznejšie lepších vytrvalcov než som ja. Stačí trocha prepáliť tempo a v posledných kolách sa to vypomstí. Dával som si pozor, kŕče do dolných i horných končatín mi dali signál, že tempo treba mierne regulovať."
Takisto pre Segeča to podľa jeho slov boli jednoznačne najťažšie preteky v kariére. Ani jemu sa nevyhli technické komplikácie, príprava jedného páru lyží totiž trvá až 40 minút. Podľa pravidiel si ich bežci smú vymeniť dvakrát: "Päťdesiatku som absolvoval prvýkrát a nevedel som, čo od toho očakávať. Prvý pár lyží mi išiel super, žiaľ, nemám dva páry na takýto sneh, takže som musel na najtvrdších a cítil som, že to vôbec nefunguje. Musel som na nich ísť šestnásť namiesto ôsmich kilometrov a vytrápil som sa. V poslednom kole, keď som opäť prezul lyže zo začiatku, to už bolo super. Podarilo sa mi predstihnúť dvoch súperov, aj keď to bol predovšetkým boj samého so sebou, kŕče som mal všade." Okrem porcie kilometrov sa účastníci museli vyrovnať s počasím, v ktorom bolo nepríjemné už len byť vonku, nieto bojovať v olympijskej konkurencii. Segeč neuvažoval o predčasnom konci a odmenou mu bola cieľová páska, navyše, v porovnaní s nasadením sa zlepšil o jedenásť miest: "Preteky na ZOH sa nevzdávajú, takže som na to ani nepomyslel. Tešil som sa, lebo klasiku mám rád, bola to moja športová i životná výzva."
Sobotňajšiu päťdesiatku, ktorá sa nezvyčajne konala deň pred tridsiatkou žien a nie naopak, považoval za výzvu pre slovenských reprezentantov aj vedúci výpravy bežcov na lyžiach Michal Malák: "Predsa len, je to kráľovská disciplína. Aj keď naši pretekári sa skôr orientujú na kratšie trate a šprinty, povedali si, že dajú do toho celé úsilie aj srdce a na trati sme to videli. Výsledkové očakávania sme nemali, skôr sme si želali, aby chlapci zabojovali. Cení sa tiež, že prišli do cieľa, keďže veľa športovcov muselo skončiť aj pre meniace sa poveternostné podmienky na trati. Na začiatku bolo stabilnejšie počasie, ale neskôr sa rozsnežilo, ochladilo a padla aj hmla. Všetko sa teda zmenilo, mali sme problémy aj v servisnom tíme. Miroslav Šulek mal problémy s lyžami, trápil sa v prvom kole, drhlo mu to v stúpaniach. Neskôr sme mu vymenili lyže, ale stálo ho to veľa energie, preto radšej vzdal."
