Najväčším problémom zdravotníctva je podľa NKÚ zadlženosť štátnych nemocníc, ktoré sa idú v súčasnosti oddlžovať. Ku koncu roka 2016 ich dlh dosiahol viac ako pol miliardy eur. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
NKÚ už po ukončení druhej etapy kontroly upozorňoval rezort zdravotníctva i vládu, že plošné oddlžovanie nemocníc neprináša požadovaný efekt. Odporučil preto diferencovaný prístup v čase a v miere oddlženia, a zároveň, aby ho podmienili dosahovaním cieľov. Nemocnice, ktoré sa chcú zapojiť, budú musieť podľa ministerstva plniť ozdravné plány. "Zistenia z prvých troch etáp poukazujú na problém hospodárenia štátnych zdravotníckych zariadení, keď Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako jediný zriaďovateľ dostatočne nevyužilo možnosť prijímať okamžité či strategické opatrenia, aby zabezpečilo rovnaký postup a metodiku, ktorá by umožnila porovnávanie, tzv. benchmarking porovnateľných zariadení," uviedla Bolech Dobáková.
Protikladom týchto postupov je podľa nej riadenie a hospodárenie súkromných a transformovaných akciových spoločností. "Tie svoje rozhodnutia prijímajú na základe rozsiahlych finančných analýz. Významnou súčasťou je centrálny kontroling a neustále vyhodnocovanie prijatých opatrení. Ako problémové sa pri štátnych nemocniciach ukazuje aj obstarávanie zdravotníckej techniky, v rámci ktorého kontrolóri zistili nehospodárne a neefektívne použitie verejných prostriedkov," doplnila hovorkyňa NKÚ.
Rezervy zistili kontrolóri aj v účinnosti a efektívnosti vnútorného kontrolného systému. Nebol nastavený tak, aby včas signalizoval problémy v hospodárení nemocníc. NKÚ SR preto odporúča ministerstvu personálne posilniť útvar vnútorného auditu. Kontrola tiež ukázala, že ministerstvo nevedie zoznam majetku v zdravotníctve, za evidenciu majetku zodpovedajú nemocnice. Podobne je to aj v prípade zdravotníckej techniky. "Rezort zdravotníctva tak nemá ucelený prehľad o stave a hodnote prístrojov a techniky v zdravotníckych zariadeniach v jeho pôsobnosti," povedala Bolech Dobáková.
Ministerstvo zdravotníctva už prijalo viaceré systémové opatrenia v oblasti plánovania, hľadania vnútorných rezerv v hospodárení, zefektívnenia verejných zdrojov, optimalizácie prevádzkových nákladov nemocníc. "Rezort v súčasnosti nastavuje ekonomické pravidlá pre zdravotnícke zariadenia, zriadil organizačný útvar, ktorý má dohliadať na objektívnejšie porovnanie efektívneho fungovania organizácií. Do riadenia príspevkových organizácií boli vnesené prvky obchodných spoločností, a to vytvorením dozorných orgánov, zavedením systému kolektívneho rozhodovania pri riadení nemocníc. Po novom má od plnenia plánov závisieť napríklad aj odmeňovanie štatutárov nemocníc," zhrnula Bolech Dobáková.
V rámci štvrtej etapy kontrol sa NKÚ SR zameral na zdravotné poisťovne a samotné ministerstvo zdravotníctva. Kontrolované obdobie predstavovali roky 2014 až 2016, pri rezorte aj prvý polrok 2017.
