Mená, ktoré boli v 18. a 19. storočí na Slovensku celkom bežné, dnes vyvolávajú skôr úsmev na tvári. Každé z nich má svoj pôvod, vlastnú históriu a príbeh, z ktorého vznikli.
Hovorca bratislavského Nového Mesta sa vo voľnom čase venuje nezvyčajnému koníčku. Listuje v starých matrikách a zostavuje rodokmeň. „Pred desiatimi rokmi som sa začal zaujímať o rodinnú históriu, pátrať v starých matrikách, zisťovať, kto boli moji predkovia, odkiaľ prišli a ako žili,“ prezradil.
Pri niektorých menách sa poriadne zapotil, keďže boli písané nezrozumiteľne a v starých jazykoch. „Čím viac ideme do minulosti, písmo je ťažko čitateľné, je to otázka tréningu,“ doplnil. V matrikách z rôznych kútov Slovenska z 18. a 19. storočia našiel veľa zaujímavostí. Medzi vtipné priezviská patrí napr. Sralo alebo Hajzel, prípadne Sprostý. „Ľudia v minulosti takéto priezviská mali, mnohé rodiny si ich po čase zmenili.
Raz pri sobášnom liste našiel zaujímavú kuriozitu. „Joseph Kohút si zobral za manželku Elisabethu Kotkodák,“ dodáva s úsmevom. V slovenských matrikách našiel aj priezvisko Čojetebadotoho. „Môžeme len uvažovať, ako vzniklo toto meno, možno kňaz sa pri zápise do matriky pýtal otca dieťaťa na priezvisko a on drzo odpovedal: „Čo je teba do toho,“ a kňaz rozhodol, že to priezvisko zapíše do matriky,“ uzavrel.
Sralo – Detva – 1786
Kohút, Kotkodák – Divín, Lučenec – 1859
Hlupák – Považská Bystrica – 1894
Hajzel – Gajary – 1868
Sprostý – Dubnica nad Váhom – 1761
Hovedo – Bošany, Topoľčany – 1865
O čom je jeho kniha Ako si zostaviť rodokmeň
Je to jednoduchá príručka pre každého, koho zaujíma história vlastnej rodiny a chce si zostaviť rodokmeň. Obsahuje skúsenosti, poznatky a praktické rady, či už ide o čitateľnosť starých textov, alebo hľadanie v archívnych záznamoch.
