Táto veta sa má dostať do Ústavy SR a zabrániť tak schvaľovaniu deficitných rozpočtov. Navrhujú to poslanci ĽSNS s tým, že obmedzenie sa má týkať aj rozpočtov vyšších územných celkov a obcí. Mestá a obce však majú dostať možnosť výnimky, ktorú by schvaľovala vláda.
ĽSNS chce zmenou ústavy zamedziť ďalšiemu zvyšovaniu verejného dlhu Slovenskej republiky. "Predloženie tejto novely je reakciou na notorické predkladanie deficitných návrhov štátneho rozpočtu zo strany všetkých predchádzajúcich vlád, vrátane tej súčasnej," uvádzajú kotlebovci v dôvodovej správe.
Podľa nich bez ohľadu na to, v akom stave či štádiu hospodárskeho cyklu sa slovenská ekonomika nachádzala, schválila doposiaľ každá vláda vždy deficitný návrh štátneho rozpočtu. "Za posledných desať rokov vzrástli príjmy štátneho rozpočtu približne o polovicu zo sumy desať miliárd eur v roku 2007 na odhadovaných viac ako 15 miliárd eur v roku 2017.
Napriek tomu za rovnaké obdobie vzrástol dlh verejnej správy takmer 2,5-násobne - zo sumy 18 miliárd eur v roku 2007 na odhadovaných 44 miliárd eur v roku 2017," upozorňujú poslanci s tým, že v nedávno schválenom rozpočte na rok 2018 je plánovaný ďalší deficit vo výške 1,97 miliardy eur.
"Je preto nereálne očakávať, že by vláda v nasledujúcich rokoch dobrovoľne prijala vyrovnaný štátny rozpočet. Preto navrhujeme zakázať schvaľovanie deficitných rozpočtov verejnej správy priamo v Ústave SR. V prípade, ak by vláda SR alebo orgán územnej samosprávy schválil deficitný návrh rozpočtu, bol by takýto rozpočet označený ako protiústavný a nenadobudol by právoplatnosť," tvrdia.
Od takéhoto ústavného mechanizmu sľubujú garanciu trvalej udržateľnosti štátnych financií bez ohľadu na politickú orientáciu vlády. Na margo spomínanej možnej výnimky pre mestá a obce ĽSNS uvádza, že ju predpokladajú napríklad pri odstraňovaní následkov živelných katastrof alebo potreby prefinancovania veľkých investičných akcií, ktoré by si mestá a obce zo svojho štandardného rozpočtu nemohli.
