Na Zemi rastú stromy, ktoré si pamätajú ešte dobu bronzovú! Ako je vôbec možné, že živý organizmus dokáže prežiť tak dlho? Naozaj stromy medzi sebou komunikujú a pomáhajú si? Dozviete sa v pokračovaní seriálu Najväčšie záhady sveta.
Les je miestom oddychu pre mnohých ľudí. Zamýšľali ste sa však niekedy nad životom stromov? Pravdepodobne nie, no našťastie existujú odborníci, ktorí zasvätili celý život skúmaniu drevín a umožňujú nám nahliadnuť do ich fascinujúceho skrytého sveta.
Jedným z nich je dlhoročný nemecký lesník Peter Wohlleben, autor bestsellera Tajný život stromov. V knihe píše o komunikácii stromov, o tom, že stromy majú pamäť, vymieňajú si posolstvá a pribúdajú im vrásky. „Dokážu cítiť bolesť a zažívajú emócie, ako je napríklad strach,“ hovorí Wohlleben. Najväčším prekvapením pre neho bolo zistenie, ako veľmi sú stromy sociálne, a že napriek všeobecnej mienke si vôbec nekonkurujú. „Jeden deň som narazil na starý kmeň. Videl som, že stále žije napriek tomu, že mal tak 400 - 500 rokov a bol bez jediného zeleného listu. Jediné vysvetlenie bolo, že ho živinami cez korene zásobovali okolité stromy. Ako lesník som sa učil, že stromy sú konkurenti, ktorí bojujú o svetlo či miesto v lese, no práve tam som zistil, že je to naopak. Stromom záleží na tom, aby udržali členov komunity nažive,“ píše Wohlleben.
Sú ako my
S jeho myšlienkami súhlasia mnohí odborníci po celom svete. Minulý rok biologička Suzanne Simard z Univerzity Britskej Kolumbie v Kanade vyrazila účastníkom vzdelávacej konferencie TED dych. Les podľa nej nie je iba nejaký zhluk stromov, ale spoločenstvo, ktoré spolu aktívne komunikuje a pomáha si. „Les je oveľa viac, ako vidíte. Pod zemou sa nachádza druhý svet. Svet nekonečných biologických chodníčkov - wood wide web, ktorý spája stromy, dovoľuje im komunikovať a dovoľuje lesu správať sa ako jeden organizmus,“ vysvetľuje. Pod zemou sa podľa vedkyne nachádza hustá sieť, ktorá pripomína internet. Cez ňu si stromy odovzdávajú veľké množstvo informácií.
„Bola to kontroverzná téma a niektorí ľudia si mysleli, že som sa zbláznila,“ hovorí Simard, ktorá dokázala, že stromy si posielajú živiny, spolupracujú a vymieňajú si varovné signály. „Stromy v lese sú skutočne ako ľudské či iné živočíšne spoločenstvá, tvoria rodiny a príbuzenské zväzky!“
Medzi drevinami pritom funguje hierarchia a každý zo stromov má svoju úlohu. Najdôležitejšie sú materské stromy, ktoré sú podľa Simard prepojené so stovkami ďalších stromov, riadia komunikáciu a vedia spoznať svojich príbuzných. „Dokážu rozpoznávať vlastné semenáčiky, teda svoje vlastné deti, ktorým posielajú viacej živín ako ostatným, dokonca sa uskromnia vo vetvení, ak ich deti potrebujú priestor na rast.“ Prítomnosť materského stromu dokonca až štvornásobne zvyšuje prežitie sadeníc a celkovo podporuje zdravie a životnosť lesa. „Materské stromy sú ako nity v lietadle. Môžete zobrať dva či tri a lietadlo bude stále lietať. Ale ak ich vyberiete príliš veľa alebo možno práve ten, ktorý drží krídlo, celý systém skolabuje.“
Sieť pod zemou
Ako táto lesná komunikácia vlastne funguje? „Komunikácia prebieha cez ektomykorízu. Znamená to, že koreňový systém stromov, ale aj ostatných rastlín je napojený na vlákna húb. Keď sa povie huba, človek si predstaví napríklad dubák, ale to je iba plod. Huba je to, čo je pod zemou. Práve cez tieto hubové vlákna dokážu stromy komunikovať a posielať si nielen živiny, ale aj rôzne signály,“ vysvetľuje dendrologička Eva Zahradníková z Katedry botaniky Univerzity Komenského.
Mnohé stromy komunikujú prostredníctvom vonných látok. „Do vzduchu vypúšťajú rôzne plynné látky, ktoré iné stromy dokážu rozpoznať. Takto sa napríklad dokážu informovať o tom, že ich napadol škodca, vďaka čomu ešte nenapadnuté stromy začnú za krátky čas vytvárať látky, ktoré danému druhu škodcu nechutia a takto sa ochránia.“
Zaujímavým príkladom komunikácie stromov sú buky. „Tie nekvitnú každý rok, ale napríklad raz za dva-tri roky. Aby zvýšili svoju šancu opelenia, tak sa skoordinujú a začnú kvitnúť naraz. V podstate sa dohodnú - áno, teraz je ten správny čas, poďme kvitnúť,“ prezrádza dendrologička. Ako je však toto všetko možné bez toho, aby mali nervovú sústavu ako živočíchy? „Stromy nemajú nervovú sústavu, akú poznáme u ľudí, ale majú niečo podobné. V rámci svojho tela dokážu prenášať elektrické signály, čiže niečo ako nervový impulz.“
Tisícročné stromy
Ďalším tajomstvom stromov je ich dlhovekosť. Niektoré majú tisícky rokov, boli svedkami vzostupu a pádu veľkých ľudských civilizácií, no prežili dodnes. Oficiálne najstarším žijúcim stromom je borovica dlhoveká rastúca v Kalifornii, ktorá má neuveriteľných 5 067 rokov. „Dlhovekosť stromov súvisí so starnutím a starnutie je fenomén, ktorý stále nie je celkom objasnený. Môžeme spomenúť napríklad, že rastliny na rozdiel od živočíchov nemajú geneticky daný tvar a veľkosť tela, ale stále rastú, vetvia sa a ich výsledný tvar je daný prostredím. Vyhýbajú sa tak jednej z možných príčin starnutia u živočíchov, čo je obmedzenie rastu. Samozrejme ale, že aj rast stromov má svoje fyzikálne limity, nerastú donekonečna.“
Ďalšou príčinou dlhovekosti stromov môže byť enzým telomeráza, ktorému niektoré bunky vďačia za nesmrteľnosť. „Teloméry sú časti chromozómov, ktoré sa opotrebovávajú delením. Existuje však enzým zvaný telomeráza, vďaka ktorému zasa dorastajú. Takéto enzýmy sa v ľudskom tele nachádzajú iba v niektorých bunkách, napríklad zárodočných bunkách či niektorých rakovinových bunkách a sú prakticky nesmrteľné. V boroviciach dlhovekých sa našli telomerázy aktívne vo všetkých bunkách,“ objasňuje Zahradníková.
Vplyv na dlhovekosť môže mať aj plodnosť. „Živočíchy majú isté reprodukčné obdobie a potom sa už nevedia rozmnožovať, a tak ich organizmus chradne. Gény sú totiž sebecké, snažia sa iba dostať do ďalšej generácie a je im úplne jedno, čo sa stane s ich nositeľom. Stromy však nestrácajú plodnosť s vekom, čo ich udržuje pri živote oveľa dlhšie.“ Dožiť sa vysokého veku stromom pomáha aj fakt, že nefungujú ako jeden organizmus, ale skôr ako populácia. „Pri krátkovekých stromoch sú viac prepojené cievy v kmeni. Takže ak sa niečo stane jednému koreňu, ovplyvní to celý strom. U dlhovekých stromov sú tieto cievne cesty viac oddelené, čiže jeden koreň vyživuje iba jednu časť koruny a tvorí nezávislú jednotku. Ak sa teda niečo stane jednému koreňu, odumrie jeden konár a zvyšok prežije,“ vysvetľuje dendrologička Zahradníková.
Klony
Ešte väčšieho rekordéra, ako je borovica v Kalifornii, máme v Európe, konkrétne vo Švédsku. Tu sa našiel smrek, ktorý nazvali Old Tjikko a jeho vek sa odhaduje takmer na 10 000 rokov! Prečo teda nekraľuje rebríčku dlhovekých stromov? „Je to trošku iný systém ako u borovice. Old Tjikko je klonálny strom. To znamená, že z jednej koreňovej sústavy vyrastajú mladé stromčeky, ktoré majú rovnaký genofond ako úplne prvý strom, ktorý tu pred vyše 9 000 rokmi vyrástol. Aj keď je koreň starý viac ako 9 000 rokov, samotný strom, ktorý vidíme na povrchu, je iba klon, a ten nemá toľko rokov ako najstaršia borovica v Kalifornii.“
Ďalším svetovým unikátom je topoľ, teda klony topoľov v Utahu, ktorý dostal meno Pando, v preklade Šírim sa. „Z jedného koreňa tam vyrastajú stromy, ktoré tvoria celý les, konkrétne 43 hektárov. Všetko sú to klony jediného stromu,“ hovorí Zahradníková. A vek tohto systému sa odhaduje na 80 000 rokov! Zároveň je to najťažší žijúci organizmus na zemi, váži 6 600 ton.
Stromy sa dokážu tiež pohybovať. „Mangrovové lesy, alebo ak chcete kráčajúce lesy, sú známe tým, že sa pohybujú. Majú veľké chodúľové korene pripomínajúce končatiny a keď do svojho okolia vyháňajú nové a nové výrastky, dokážu sa takto posunúť aj o niekoľko metrov.“
Aj na Slovensku
Pri dlhovekosti sa tajomstvá stromov zďaleka nekončia. „Viem, že sa robili výskumy, kde boli okolo stromov zaznamenané elektromagnetické polia, niečo ako aura,“ hovorí dendrologička. Niektoré štúdie zasa hovoria o tom, že polia veľkých lesov dokážu ovplyvňovať magnetické pole Zeme tak, že spôsobujú nejakú anomáliu alebo odchýlku.
Zdá sa, že stromy nás ani vedcov neprestanú nikdy prekvapovať. Nie je to tak dávno, čo v Austrálii objavili živú fosíliu, teda ihličnan - wolémiu vznešenú, o ktorej si vedci mysleli, že vyhynula už pred 200 miliónmi rokmi.
Ak máte chuť objavovať tajomstvá stromov na vlastné oči, nemusíte cestovať ďaleko za hranice. Aj na Slovensku totiž rastú unikátne stromy a je možné, že niektoré z nich si pamätajú ešte časy Veľkej Moravy, či azda až Ježiša Krista. Podľa ochranára Erika Baláža pod Kriváňom rastú staré limby, ktoré sú už naozaj pamätníčky. „Výskumom sa nám síce nepodarilo zistiť ich presný vek, pretože sú tieto stromy vo vnútri duté, no mnohé dôkazy naznačujú, že v Kôprovej doline rastú jedince, ktoré sú staršie ako 1 000 rokov. Napríklad v múzeu TANAP-u majú výrez stromu, ktorý má viac ako 800 rokov a je pritom oveľa tenší ako tieto limby,“ hovorí. Oficiálne sú najstaršími stromami u nás lipy, ktoré majú vyše 700 rokov. Jedna rastie pri Bojnickom zámku a druhá na hrade v Slovenskej Ľupči.
Najstarší
- Borovica dlhoveká, Kalifornia, vek 5 067 rokov
Najhlbší
- Divá figa, Južná Afrika, korene siahajú do hĺbky 122 m
Najvyšší
- Hyperion - sekvoja vždyzelená, Kalifornia, 115,92 m
Najobjemnejší
- General Sherman - sekvojovec mamutí, Kalifornia, objem 1487 m³
Najväčší obvod
- Tulský strom, tisovec mexický, Mexiko, obvod kmeňa 58 m
