Vedci z Cornellovej univerzity v americkom meste Ithaca tvrdia, že v textových správach našli vzorec naznačujúci, či pisateľ hovorí pravdu. Píše o tom britský denník The Independent. Vedci podľa neho analyzovali 1703 konverzácií. Rozdelili ich na pravdivé a lživé a podľa pohlavia odosielateľa. Spočítali množstvo slov a výskyt niektorých výrazov v percentách. Zistili, že keď klamú ženy, majú tendenciu používať slová týkajúce sa vlastnej osoby ako "ja" alebo "moje".
Správy, v ktorých ženy klamali, obsahovali v priemere osem slov. Pravdivé mali slov deväť. Čo sa týka mužov, lživé aj pravdivé správy mali oboje v priemere sedem slov. Obe pohlavia však pri klamaní oveľa častejšie používali nezáväzné výrazy, ako "pravdepodobne" alebo "možno".
Podľa podobnej štúdie Univerzity Brighama Younga v Utahu záleží tiež na tom, ako dlho autorovi správy trvá, než svojmu náprotivku odpovie. S textom obsahujúcim lži si pisatelia dávajú načas, uviedli tamojší vedci. Napísať lživú správu trvá podľa nich o desať percent dlhšie ako pravdivú.
