Pre TASR to potvrdil hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) Peter Susko. Slovenská pozícia k jej podpisu vychádza zo spoločného stanoviska členských krajín NATO - podporuje jadrové odzbrojenie a kontrolu jadrových zbraní na základe už existujúcej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1968.
"Tá by mala naďalej byť základným kameňom celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní, nevyhnutným základom pre uskutočňovanie odzbrojenia a dôležitým prvkom rozvoja využívania jadrovej energie na mierové účely. Máme za to, že navrhovaná Dohoda, napriek vysokým ambíciám, svet jadrových zbraní nezbaví, a to hneď z niekoľkých dôvodov: od jej neakceptácie žiadnou z jadrových krajín cez neexistenciu verifikačného mechanizmu až po spochybnenie citlivo vyskladaných mechanizmov existujúcej NPT," uviedol Susko.
V júli 2017 schválilo na záver Konferencie OSN o príprave medzinárodnoprávneho nástroja na zákaz jadrových zbraní celkovo 122 krajín Dohodu o zákaze jadrových zbraní (tzv. zákazová zmluva – Ban Treaty). Za prijatie dohody však nehlasovala ani jedna z jadrových veľmocí.
Štáty sveta v stredu začali dohodu podpisovať. Podporuje ju približne sto krajín, avšak jadrové veľmoci sa na nej nechcú podieľať. Prvým, kto ju na slávnostnej ceremónii v newyorskom sídle OSN podpísal, bol brazílsky prezident Michel Temer. Očakáva sa, že v prvý deň ju podpíše 51 krajín. Generálny tajomník OSN António Guterres označil zmluvu za dôležitý krok smerom k svetu bez jadrových zbraní. Dohoda vyžaduje od všetkých krajín, ktoré ju ratifikujú, že nebudú vyvíjať, testovať, vyrábať či inak zaobstarávať, vlastniť alebo hromadiť jadrové zbrane "za žiadnych okolností".
