Počas toho, ako Rusi bombardovali a obliehali Berlín, si 30. apríla 1945 vzal kyanidovú kapsulu a zastrelil sa. Dokazovala to najmä zachovaná prestrelená lebka nacistického diktátora. Jej testy však spochybňujú príbeh o samovražde. Ako teda naozaj skončil nacistický vodca Adolf Hitler?
Červená armáda bola v bunkri, kde Hitler spáchal samovraždu, prvá. Pravdu o smrti nacistického vodcu však Sovieti dlho zahmlievali. Svetom sa šírili rôzne dohady, pretože na akékoľvek informácie o existencii Hitlerových pozostatkov bolo uvalené informačné embargo. Najviac pravdepodobná verzia, ktorú po roku 1946 potvrdili aj Rusi, bola, že sa zastrelil. Postupne sa však začali ozývať mnohí vedci, ktorí špekulovali, že príbeh o Führerovej smrti nemusí byť celkom pravdivý. Rusi však mali v rukách silný tromf - časť lebky s priestrelom, ktorá mala patriť nacistickému diktátorovi...
Spáľte ma!
Píše sa rok 1945. Tretia ríša prehráva druhú svetovú vojnu. Nemecká armáda dostáva na frak, ustupuje a je jasné, že bitka o Berlín bude znamenať koniec dlhého a ničivého konfliktu. Hitler je na pokraji nervového zrútenia a keď v bunkri pod ríšskym kancelárstvom pochopí, že je všetko stratené, oznamuje svojim verným nasledovateľom, že tu zostane až do konca a potom sa zastrelí. Od lekára SS Wernera Hassa vyzvedá, aký je najspoľahlivejší spôsob samovraždy. Doktor mu odporučí otravu jedom v kombinácii so zastrelením. Deň pred smrťou sa Hitler ožení so svojou dlhoročnou milenkou Evou Braunovou, spíše poslednú vôľu a 30. apríla 1945 približne o14.30 hod. odchádza spolu s manželkou do svojej pracovne, kde obaja spáchajú samovraždu.
Hitlerov komorník Heinz Linge, ako aj ostatné osadenstvo v bunkri majú presné inštrukcie, čo s ich telami urobiť. Rozkaz znie jasne: Spáliť! Hitler nemohol dovoliť, aby boli ich mŕtve telá po nájdení hanobené ako v prípade jeho spojenca, talianskeho fašistu Mussoliniho. Jeho mŕtvolu povesili v Miláne na Piazzale Loreto spolu s telami iných fašistov, kde na ne ľudia mohli pľuť či hádzať kamene. Telá Hitlera a Braunovej boli podľa výpovedí svedkov vynesené v plachtách do záhrady, kde ich poliali benzínom a zapálili. Ostatky uložili do krátera po vybuchnutej bombe. Posledné hodiny života vodcu Tretej ríše opísal podrobne jeho osobný ochrankár Rochus Misch v knihe Bol som osobným strážcom Adolfa Hitlera 1940 - 1945.
Utiekol?
Sovietsky diktátor Josif Stalin chcel Hitlerovu mŕtvolu nájsť za každú cenu. Pátraním poveril jednotky Smerš, ktoré pod vedením podplukovníka Ivana Klimenka pozostatky 2. mája 1945 v záhrade ríšskeho kancelárstva našli. Nebola to jednoduchá úloha, pretože okolie bunkra bolo posiate mŕtvolami a telá bolo ťažké identifikovať.
Sovieti spočiatku správy o osude Hitlera prezentovali rôzne. Jednak aby západné mocnosti udržali v neistote a jednak preto, že si sám podozrievavý Stalin nebol istý, či to, čo našli, je naozaj Hitlerovo telo. Olej do vody prilial aj šéf štátneho zastupiteľstva USA v Norimbergu Thomas J. Dood, ktorý na adresu Hitlera povedal:
Po svete sa začali rýchlo šíriť rôzne konšpirácie. Napríklad, že stihol utiecť do iného bunkra, kde v pohode prečkal bitku o Berlín, a potom sa vyparil nevedno kam. Alebo že sa mu podarilo utiecť v ponorke do Argentíny, kde mal v anonymite dožiť svoj život. Podľa kontroverznej knihy Hitler v Brazílii dožil svoj život v brazílskom štáte Mato Grosso. Používal vraj meno Adolf Leipzig a obyvatelia mestečka Nossa Senhora do Livramento ho prezývali „Starý Nemec“. Dožiť sa mal až 95 rokov! Autorka knihy Simoni Renee Guerreiro Dias dokonca píše, že aby zamaskoval svoje rasistické sklony, žil s černoškou. Kniha z roku 2011 s názvom Sivý vlk: Útek Adolfa Hitlera zase hovorí o tom, že Hitler spolu s Braunovou ušiel do Patagónie, kde spolu vychovávali dve deti.
Čeľusť a lebka
Vráťme sa však k oficiálnej verzii o smrti Führera. Čo ukázala pitva, ktorú vykonali ruskí vojenskí lekári? V ústnej dutine našli čiastočky skla, čo malo dokazovať otravu ampulkou kyanidu. Okrem toho sa zistilo, že časť lebky chýba. Predpokladalo sa, že za to môže samovražedná strela. To, že ide skutočne o mŕtvolu vodcu nacistov, mala potvrdiť asistentka jeho zubára Käthe Heusermannová, ktorú Sovieti zajali.
Telá boli pochované na prísne utajenom mieste. Dnes sa vie, že to bolo sídlo štábu Smerš v Magdeburgu na východe Nemecka. Začiatkom 70. rokov však začali mať Sovieti obavy, že ak sa hrob prezradí, stane sa z neho pietne miesto, kde budú prúdiť fanatickí prívrženci Hitlera a nacizmu. Preto dal vtedajší šéf sovietskej tajnej služby KGB Jurij Andropov príkaz pozostatky ešte raz exhumovať a potom spáliť. Popol mala tajná služba rozprášiť do rieky. Po Hitlerovi v archívoch KGB zostali len lebka, čeľusť a kúsky zakrvavenej látky z gauča, kde sa mal zastreliť.
Prestrelená lebka sa dostala do pozornosti verejnosti v roku 2 000, keď sa stala súčasťou moskovskej výstavy Agónia Tretej ríše: Odplata. Odborníci, medzi nimi aj archeológ a špecialista na kosti Nick Bellantoni, tvrdili, že lebka nemôže patriť fašistickému vodcovi, ktorý zomrel vo veku 56 rokov, ale niekomu oveľa mladšiemu.
Ruské úrady sa, samozrejme, proti týmto obvineniam ohradili. Vraj nie je pochýb o pravosti artefaktov. Archeológ Bellatoni sa však po rokoch vybral do Moskvy s úmyslom lebku preskúmať. Rusi to najskôr nechceli dovoliť, no nakoniec sa mu podarilo odobrať vzorky DNA. Tie skúmala doktorka Linda Strausbaugová v genetickom laboratóriu Univerzity v Connecticute a prišla na to, že fragmenty lebky v žiadnom prípade nepatria Hitlerovi, ale žene vo veku 20 – 40 rokov. Dôležitý dôkaz, že sa Hitler zastrelil, bol teda nadobro pochovaný. Komu vlastne prestrelená lebečná kosť patrí? Azda milenke Braunovej, o ktorej je známe, že zomrela na otravu kyanidom?
„Neexistuje jediný presvedčivý dôkaz, že by sa Eva Braunová zastrelila, alebo že ju niekto iný strelil do hlavy. Môže patriť komukoľvek,“ myslí si archeológ Bellatoni, ktorý zároveň však verí, že Hitler v bunkri skutočne zomrel. Lebku, ktorá patrí neznámej žene, pritom Sovieti objavili až o rok neskôr ako telesné pozostatky. Pretože si Stalin stále nebol istý, že to, čo pred rokom našli, sú ostatky Hitlera, poslal v roku 1946 do bunkra ďalší výskumný tím. V jame, kde našli Hitlerovo telo, objavili kúsok prestrelenej lebky, o ktorej si mysleli, že je časťou, ktorá v pozostatkoch chýbala. Ani dnes, po 72 rokoch od údajnej smrti Adolfa Hitlera nie je celkom isté, čo presne sa 30. apríla 1945 v bunkri pod ríšskym kancelárstvom odohralo a asi to zostane naveky tajomstvom.
Ďalšie osudy nacistických beštií
Joseph Goebbels (* 1897 - †
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov nacistického Nemecka, minister propagandy Goebbels zostal s Hitlerom až do úplného konca. Spolu s manželkou, ktorá najprv otrávila ich šesť detí, spáchali samovraždu. Goebbels sa zastrelil, manželka sa otrávila kyanidom.
Heinrich Himmler
Vodcu SS a šéfa gestapa svet vnímal ako Hitlerovu pravú ruku. Po skončení vojny ho zajali Briti, no ešte predtým, ako ho stihli odsúdiť, spáchal 23. mája 1945 samovraždu azda najobľúbenejším spôsobom hitlerovcov - rozhrýzol ampulku s kyanidom, ktorú mal ukrytú medzi zubami.
Hermann Göring
Vrchný veliteľ vzdušných síl Luftwaffe, zakladateľ nacistickej tajnej polície Gestapa, blízky spolupracovník Adolfa Hitlera a jeden z najmocnejších mužov Tretej ríše Göring bol ústrednou postavou Norimberského procesu, ktorý riešil nacistické vojnové zločiny. Odsúdili ho na trest smrti povrazom, tomu sa však vyhol, pretože deň pred vykonaním rozsudku sa otrávil kyanidom.
Josef Mengele
Lekár SS, ktorý v koncentračnom tábore Osvienčim vykonával morbídne sadistické a nehumánne experimenty na zajatcoch a poslal do plynovej komory státisíce, údajne až 400 000 ľudí, dostal právom prezývku Anjel smrti. Po vojne sa mu podarilo odísť zo zajatia. Utiekol do Argentíny, neskôr do Paraguaja a často menil identitu. Lovcom nacistov unikal viac ako 30 rokov a v roku 1979 zomrel na mŕtvicu.
Adolf Eichmann
Príslušník SS a jeden z hlavných strojcov nacistického holokaustu a zriaďovania koncentračných táborov. Na konci vojny sa mu podarilo utiecť do Argentíny a úspešne sa skrýval až do roku 1960, keď ho úspešne vypátrala izraelská tajná služba Mosad. Vojnového zločinca odsúdili na trest smrti obesením, ktorý bol v Izraeli vykonaný 31. mája 1962.
Ilse Kochová
Hlavná dozorkyňa v koncentračnom tábore Buchenwald, vydatá za jeho veliteľa, plukovníka Karla Otta Kocha. Kochová bola taká sadistka, že dostala prezývku Buchenwaldská beštia. Po vojne ju odsúdili na doživotie a 1. septembra 1967 spáchala v cele samovraždu.
Rudolf Höss
Veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime sa po vojne pokúšal utiecť spolu s rodinou do Južnej Ameriky. Zatkli ho však, vypočúvali ako svedka v Norimberskom procese a neskôr odsúdili na smrť obesením. Rozsudok bol vykonaný 16. apríla 1947 za osvienčimským krematóriom.
Dostavaný: 1944
Führerbunker bol postavený spoločnosťou Hochtief ako súčasť rozsiahleho programu podzemných stavieb v Berlíne, ktorý sa začal v roku 1940.
Mal dve časti, staršiu a novšiu.
Nachádzal sa v hĺbke 8,5 metra pod záhradou ríšskeho kancelárstva.
Strecha bola vyrobená z 3-metrovej vrstvy železobetónu.
V bunkri sa nachádzalo asi 30 malých izbičiek.
Steny boli zo železobetónu, hrubé 4 metre.
Východy viedli do hlavných budov kancelárstva.
Núdzový východ viedol do záhrady.
Rozloha: 280 m2
