Taniguči pracoval ako poštár onoho rána, kedy Spojené štáty na Nagasaki zvrhli bombu, ktorá zabila viac ako 70 000 ľudí. Potom, čo sa uzdravil z rozsiahlych popálenín, ktoré utrpel, sa stal jedným z popredných aktivistov proti jadrovým zbraniam a svojho času tiež patril medzi popredných kandidátov na Nobelovu cenu za mier.
V čase útoku mal len 16 rokov. Utrpel rozsiahle popáleniny na chrbte a ľavej paži, ktoré sa hojili mnoho rokov. Išiel na bicykli asi 1,8 kilometra od epicentra explózie. "Z ničoho nič som uvidel, ako sa zozadu rozžiarilo svetlo podobné dúhe. Silný výbuch ma odhodil a udrel so mnou o zem," povedal pri spomienkovej ceremónii 70 rokov po útoku. "Keď som sa prebral, visela mi koža na ľavej ruke od ramena po špičky prstov ako zdrapy handry. Siahol som si na chrbát a zistil som, že šaty sú preč a na ruky mi zostala slizké, spálená koža. Všade okolo bola do čierna spálená tela, zo zrútených budov sa ozývalo volanie o pomoc, boli tam ľudia, z ktorých opadávala kože alebo im vypadli vnútornosti. Celé mesto sa zmenilo na ohnivé more. Bolo to peklo…” dodal.
Zvrhnutie atómovej bomby na Nagasaki 9. augusta 1945 nasledovalo tri dni po zvrhnutí prvej bomby na Hirošimu. Nagasaki pritom nebolo prvotným cieľom - tým malo byť mesto Kokura, ale výhľad na neho ten deň zakryli mraky.
