Rozhádaní kamaráti
Nerozlučný autorský tandem Zdeněk Svěrák (81) a Ladislav Smoljak († 78) zotrvali v umeleckom manželstve viac ako 44 rokov. A aj keď to v ich kamarátstve dvakrát poriadne zaškrípalo, vždy si k sebe našli cestu. Rozdelila ich až zákerná rakovina, ktorej Smoljak v júni 2010 podľahol. Ich najznámejšou veselohrou je Na samotě u lesa, ktorá má veľa spoločného aj s osudmi samotných hercov.
Vlastná chalupa
Slávne české duo fungovalo na princípe doplňovačky. Svěrák napísal scenár a Smoljak ho zrežíroval. Či už išlo o filmy, alebo hry pre ich legendárne Divadlo Járy Cimrmana. „Mal som taký pocit, že sme boli do seba od začiatku zamilovaní, samozrejme, umelecky, chceli sme byť totiž stále spolu,“ povedal kedysi v dokumente Tatínek Ladislav Smoljak.
Vďaka ich fantázii v roku 1967 vznikla a ožila kultová postava Járy Cimrmana, na ktorého sú Česi patrične hrdí. A podľa tohto fiktívneho génia a „najväčšieho Čecha“ pomenovali aj svoje divadlo v pražskom Žižkove. O talente dvojice Svěrák - Smoljak nehovorili len vypredané predstavenia, ale i filmy plné obľúbených výrokov, ktoré zľudoveli.
Komédiu Na samotě u lesa napísali spolu, ale réžiu v roku 1976 zverili svojmu priateľovi, režisérovi Jiřímu Menzelovi. V tom čase štyridsiatnik Svěrák a jeho o päť rokov starší kolega Smoljak si vo filme, z ktorého srší ich humor, aj zahrali. Paradoxom je, ako blízko mala komédia k realite. Filmový dedko Komárek, ktorého si zahral Josef Kemr (†72), totiž skutočne žil, len sa volal Lukšíček. A takisto i to, že Svěrák so Smoljakom mali vlastnú spoločnú chalupu.
Svěrák so Smoljakom si tak rozumeli, že čoraz viac času trávili spolu aj v súkromí. Dokonca si kúpili aj spoločnú chalupu, ktorú si zveľadili a venovali sa písaniu spoločných scenárov.
Svoje vytúžené útočisko najprv dlho hľadali, a keď ho napokon našli, vtedajší majiteľ chalupy - dôchodca Lukšíček - im dva roky sľuboval, ako predá kravu a na jar už nezaseje. Svěrákova rodina si dedka obľúbila, podobne ako vo filme. A tak sa raz opäť potvrdilo, že najkrajšie príbehy píše sám život. „Dokonca aj ten vtipný výrok - chčije a chčije - vyšiel z úst pána Lukšíčka,“ prezradil jeden zo Svěrákových priateľov.
Hereckej dvojici sa však na odchod deda Lukšíčka nechcelo čakať a kúpili si inú chalupu, ktorú museli dať od podlahy do poriadku. A práve toto miesto pokoja a oddychu sa postupne stalo jablkom ich sváru. „Keby som tam bol len ja s Láďom, problémy by asi neboli,“ priznal po rokoch Svěrák. Lenže často za nimi chodili manželky, rodiny, ktoré sa dožadovali súkromia. A to nerobilo dobrú krv, dokonca ani medzi takými kamarátmi. Nakoniec začal Smoljak stavať dom, a keď potreboval peniaze, svoj podiel na chalupe Svěrákovi predal. Vtedy sa ich vzťah vyjasnil.
Každý zvlášť
Kolená ich spolupráce sa podlomili aj druhýkrát. Bolo to v 90. rokoch, keď Svěrák začal spolupracovať so svojím synom, režisérom Jánom (52), a pre dovtedajšieho kolegu a kamaráta Smoljaka nemali miesto. V tom čase nakrútili otec a syn úspešnú Obecnú školu (1991) aj oscarového Kolju (1996). Legendárny tandem sa vzkriesil až v roku 2002, keď sa spolu opäť pustili do písania scenárov.
Rozdelila ich smrť
Dvojicu humoristov navždy rozdelila Smoljakova smrť. Po dlhom boji s rakovinou 6. júna 2010 zomrel v nemocnici. Aj keď krátko pred smrťou absolvoval sériu ožarovaní, jeho zdravotný stav sa nezlepšil. Napriek veľkým bolestiam sa Smoljak vrátil na divadelné dosky, kde zotrval až do poslednej chvíle. Svěrák sa zo smrti dlhoročného kamaráta zosypal. „Človek si najprv ani neuvedomí, aká je to strata, ale viem, že obrovská. Navštívil som ho v nemocnici a povedal mi, že by ešte rád odohral divadelnú sezónu,“ povedal vtedy Svěrák pre český Blesk. Podľa neho chcel Smoljak zomrieť na javisku a robil všetko pre to, aby sa mu to podarilo. Hral v divadle a rozdával radosť napriek ukrutným bolestiam. „Nechcel ísť do tej nemocnice, ale ťažko dýchal. Musel. Rozprávali sme sa a on chcel stále hrať. Počítam sa medzi pozostalých... Spamätať sa bude pre mňa veľmi ťažké,“ uzavrel Svěrák.
Legendárny herec Josef Kemr, ktorého kolegovia považovali za čudáka, si vzal svoje tajomstvo do hrobu. Hoci Kemr zomrel v roku 1995 na rakovinu, to, že má nemanželského syna Vladimíra (62), vyšlo na svetlo až pred štyrmi rokmi. A keďže potomok slávneho herca je jeho kópiou, len ťažko by zapieral príbuzenský vzťah.
Zaujímavé je, že ani samotný herec dlho netušil o synovi, ktorý vzišiel z mladíckej nerozvážnosti. A aj keď syna legendy kvôli podobe na otca často zastavujú na ulici, doma o tom nikdy nerozprávali. „Mama mi povedala, že môj otec je Josef Kemr. Chcela však, aby som sa v tom neštúral,“ povedal syn divadelnej ochotníčky.
Legendárni manželia
Režisér Menzel vytvoril komický manželský pár - vtedy štyridsaťročnému Zdeňkovi Svěrákovi dohodil o 11 rokov mladšiu herečku Danielu Kolářovú (70). Tá však krátko pred nakrúcaním porodila syna Šimona a presadila si, aby ho mohla mať počas nakrúcania v zákulisí. A pri finále nakrúcania bola Kolářová opäť v druhom stave, čakajúc syna Matěja.
Filmové hlášky:
- Ten zedník cihlu do ruky neveme, ale odborník je to na slovo vzatej. To je fachman. Takhle už tu postavil tři vily.
- Václave, proč nejsi moje žena!
- Chčije a chčije!
- Zuzanko, dýchej zhluboka, ať se ti roztáhne hrudní košíček.
- Takhle velká žížala už musí být had!
Pikošky o filme:
- Keďže herec Jan Tříska (80) emigroval do USA, vystrihli z filmu scény, v ktorých hral. Opätovne ich tam dosadili až po revolúcii.
- Počas známej a vtipnej historky v mlyne, keď Ladislav Smoljak rozprával príhodu, ktorú vôbec nebolo počuť, v skutočnosti hovoril zásady ochrany zdravia pri práci.
- Tú istú rozprávku z rádia, ktorú číta V. Brodský a počúva Josef Kemr, číta aj Josef Abrhám vo filme Slavnosti sněženek.
Jáchyme, hoď ho do stroje!
Hrať hlúpeho je umenie, chytrého totiž dokáže zahrať každý. Týmto heslom sa už roky riadi český herec a komik Luděk Sobota (74). Ten si postavil kariéru na popletenom a koktavom Františkovi Koudelkovi v úspešnej komédii Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka Jáchyme, hoď ho do stroje! A tento vďačný charakter mu zostal aj po nakrúcaní a divákov rozosmieva dodnes.
Obvinenie
Introvert a hypochonder, taký je Sobota nielen na javisku. Kedy sa v ňom prebudila chuť robiť humor? „Začalo to v piatej triede. Bol a doposiaľ som introvert a nikdy som sa nechcel predvádzať. Naopak, vždy som liezol do posledného radu, a keď ma vyvolali, nevedel som, o čo ide,“ spomínal herec na detstvo.
Keď sa nakrúcal Jáchym, mal Sobota 30 rokov. To, že dostal hlavnú úlohu, bral autor scenára Ladislav Smoljak ako osudovú chybu. „Po premiére filmu, ktorý mal obrovský úspech, utrúsil Smoljak vetu: ,Ty si nám ten film zničil.‘ Trochu ma to teda zarazilo, ale asi si to ako scenárista predstavoval inak. Ja som si z toho ale nič nerobil, pretože úspech filmu bol veľký,“ priznal Sobota. „Je fakt, že Jáchym ma prenasleduje dodnes. Okrídlené výroky z filmu počúvam často - u nás doma sa napríklad ujalo: ,Nebudeme sa púšťať do väčších akcií.´“
A koľko za svoju rolu v roku 1974 dostal? „Pamätám sa, že to bolo 240 korún za deň. Ja som mal vtedy najnižšiu triedu. Takže za celý film som dostal asi 12 000 korún. To boli štyri mesačné platy.“
Sobota a ženy
Keď sa Sobota ženil prvýkrát, bolo to preto, že musel. „Prvá žena tvrdila, že syn je môj. Po šiestich rokoch sa však ukázalo, že nie je,“ spomína na svoj osobný život herec a zabávač. Ten po rokoch priznal, že randil aj so speváčkou Helenou Vondráčkovou (70). „Nerád o tom hovorím, pretože jej muž o tom nerád počuje. Trochu sme sa kvôli tomu dostali do konfliktu. Aj keď nechápem prečo. Okrem iného, ona nie je jediná speváčka či herečka, s ktorou som niečo mal,“ pochlapil sa Sobota. V divadle Ypsilon, kde dlhé roky hrával, zažil divoké obdobie. Najmä s uvádzačkami. „Boli to šestnásťročné dievčatá v minisukniach. Bolo ich šesť a nás mladých hercov bolo tiež šesť. Označkovali sme si ich od jednotky až po šestku. Keď sme sa ráno zišli, povedali sme si: - Ty si bol včera s trojkou? - Nie, s dvojkou...“ uzatvára rozprávanie Sobota.
Filmové hlášky:
- Nazdar hoši! Tak kdepak je ten prďola, co tady čepuje pivo?
- Doslova to zní: Kolik třešní, tolik višní. Ale pravý smysl...? - Jen ať si pindá, na to my jsme zvyklí...!
- STS Chvojkovic Brod. No, zřejme slušnej oddíl, no!
