Ako uviedol český denník Mladá fronta DNES, krátko po tom, ako skupina za éry niekdajšieho šéfa Martina Romana ovládla albánskeho distribútora energie, poslala na Balkán sedem miliónov eur. Albánske úrady sú presvedčené, že peniaze sa neskôr mohli použiť na úplatky pre politikov a úradníkov. Podľa denníka prípad prevzali aj českí detektívi.
Sú to takmer tri roky od chvíle, keď generálny riaditeľ skupiny ČEZ Daniel Beneš spokojne zhodnotil, že "albánske emócie vystriedal rozum". Energetickému koncernu sa vtedy po rokoch vypätých sporov podarilo dosiahnuť s Albánskom dohodu a získať naspäť peniaze, ktoré ČEZ investoval do privatizácie tamojšej distribučnej spoločnosti. Teraz MF DNES zistila, že sa z konfliktu, ktorý zásadne ovplyvňoval vzťahy obidvoch krajín, stal medzinárodný kriminálny prípad.
Albánske úrady a teraz aj českú políciu zaujíma, prečo ČEZ v roku 2009, za éry Martina Romana, poslal do Albánska v dvoch transakciách celkovo sedem miliónov eur. Peniaze smerovali na súkromný účet kosovského lobistu Nue Kalaja. Vyšetrovanie potvrdil aj hovorca ČEZ Ladislav Kříž. "Polícia sa na nás obrátila s otázkou v súvislosti s touto osem rokov starou bankovou transakciou. Vzhľadom na fakt, že záležitosť sa vyšetruje, podrobnosti nemôžeme bližšie komentovať. Napriek tomu, tak ako vždy, poskytujeme plnú súčinnosť," povedal.
Albánske úrady českú firmu podozrievajú, že mohlo ísť o peniaze použité na úplatky pre tamojších politikov a úradníkov v období krátko po tom, čo skupina ČEZ ovládla albánskeho distribútora energie. "Tieto platby uskutočnené firmou ČEZ mohli slúžiť ako úplatky pre vtedajších úradníkov," citovala stanica Top Channel Taulanta Ballu, šéfa tamojšej parlamentnej vyšetrovacej komisie, ktorá privatizáciu skúma.
Vyšetrovať sa v Albánsku začalo po tom, ako v roku 2013 dlhoročný premiér a predtým prezident Sali Berisha prehral voľby. Nová vláda sa následne rozhodla privatizáciu distribútora energie preveriť.
Ak by sa podozrenie potvrdilo, pre Česko by to bol medzinárodný škandál. V spoločnosti, ktorá patrí medzi 10 najväčších firiem v strednej a vo východnej Európe, má štát väčšinový podiel.
