Absolventi bratislavskej Jedenásťročnej strednej školy v Krasňanoch zmaturovali ešte v roku 1957. Z nesmelých maturantov sa stali špičkové kapacity - medzi nimi napríklad aj kardiochirurg Viliam Fischer či vedec a vnuk slovenského politika Vavra Šrobára. Na dojemnom stretnutí im robil spoločnosť dokonca aj ich učiteľ slovenčiny.
Študenstký život a bezstarostnú mladosť vystriedali životné skúsenosti, no spomienky nikdy nezmiznú. Školské lavice na Jedenásťročnej strednej škole v Krasňanoch spolu drali 3 roky, zažili prvé lásky, študentskú recesiu a do pamäti sa im vryli aj zážitky z lyžiarskeho kurzu, brigád, táborov či zo skúšok v orchestri.
„Najviac ma prekvapuje, že aj po 60 rokoch, keď ich maturovalo 38 a desiati už zomreli, tak sa ich tu stretlo až 23 spolužiakov. Je to neuveriteľné, nepoznám žiadny takýto kolektív,“ potešil sa Otomar Veselý (86), ktorý ročník učil slovenčinu. Bola to jeho prvá trieda po nástupe do zamestnania, o tri roky neskôr ich doviedol až k úspešnej skúške dospelosti. „Keď maturovali, z ministerstva k nám prišiel veľmi prísny inšpektor a povedal - pán profesor, vedomostí majú veľa títo žiaci, ale ten prízvuk! Veď nemôžu hovoriť záhorácky, východoslovensky,“ zasmial sa slovenčinár.
Všetci sa uchytili
Väčšina spolužiakov pokračovala v štúdiu - z ročníka vzišlo 6 lekárov, inžinieri, farmaceuti, novinár aj major v letectve. Zaspomínali si však aj na mnohé šibalstvá. „Žiak, z ktorého sa stal doktor vied, napísal slohovú prácu, v ktorej pomenil všetky y a i a tiež aj predložky s a z. Celú prácu tvorili dvoj- a trojslovné vety,“ smial sa nad recesiou Fedora Šrobára, vnuka významného politika počas 1. Československej republiky. „Viliam Fischer bol slušný žiak - športoval, dobre sa učil, mal frajerku z triedy, čo vedel celý učiteľský zbor. Šrobár zasa z matematiky vedel aj to, čo nevedel učiteľ,“ spomína Veselý.
