Na prelome tisícročia nebolo na našich futbalových trávnikoch nebezpečnejšieho zakončovateľa. Dvakrát sa stal kráľom ligových strelcov. Celkovo je so 120 gólmi po Jurajovi Halenárovi historicky druhým najlepším ligovým strelcom novodobej éry slovenského futbalu. V trnavskom zápase našich a španielskych legiend (2:2) sa nepresadil.
Ako to išlo?
Nesklamali sme. Diváci si to užili. Som rád, že sme neprehrali. Pri troche šťastia sme mohli aj vyhrať.
Aj ste sa špeciálne pripravovali?
V nedeľu som hral zápas. V sobotu som bol v robote do druhej. Trošku sme si zabehali. Je to iné, ako keď sme hrali profesionálne. Splnilo to očakávanie.
Boli Španieli lepšie zohratí?
Jasné. Dozvedeli sme sa, že v tejto zostave odohrajú minimálne dvadsať zápasov za rok.
Ako sa udržiavate v kondícii?
Každú nedeľu nastupujem v I. triede za Sásu vo Zvolenskom okrese. Štyri kolá pred koncom súťaže sme postúpili do V. ligy.
Koľko ste pribrali po skončení aktívnej činnosti?
Zhruba 15 kilogramov.
Nepomýšľate na trénerskú kariéru?
Licenciu na maximálne tretiu ligu mám. Keď dcéry vyrastú, možno zoberiem nejaké detičky alebo dedinský klub. Teraz nad tým ešte neuvažujem.
Prečo vašich 29 ligových gólov zo sezóny 1995/96 doteraz ešte nik neprekonal?
Ak v našej lige niekto vyskočí a dá počas jesene 15 gólov, ihneď ho predávajú do zahraničia. Takže tento rekord bude mať možno ešte dlhú životnosť. Ale nie je to tak, že by sa vtedy strieľali góly ľahšie ako teraz. Dovolím si tvrdiť, že vtedy boli lepší futbalisti ako dnes.
Iný váš rekord, celkovo 120 gólov v najvyššej súťaži, zlomil nie tak dávno Halenár. Zamrzelo vás to?
Ja som bol päť rokov v zahraničí, Ďuro hrával iba na Slovensku. Mal viac príležitostí na to, aby ma preskočil. Bolo však obdobie, keď som rozmýšľal, že ešte nastúpim na pár zápasov, aby som tých päť gólov dal.
Ako vidíte šance slovenskej reprezentácie postúpiť na svetový šampionát 2018 do Ruska?
Mrzel ma hneď prvý kvalifikačný zápas a nešťastná prehra s Anglickom. Reprezentáciu však vedie Ján Kozák. Najlepší tréner na Slovensku. Mám s ním veľmi blízky vzťah. Veľmi mu držím palce. Takisto chlapcom, aby sa dostali na majstrovstvá.
Kozák vás viedol v 1. FC Košice, s ktorým ste si zahrali aj v Lige majstrov...
Tam som zo začiatku pred ním takmer utekal, keď prichádzal. Keď som sa však s Košicami lúčil, sadli sme si uňho doma. Niečo sme otvorili a porozprávali sa. Odvtedy mu občas zatelefonujem alebo napíšem. Na meniny, na narodeniny. Dúfam, že môžem povedať, že sme priatelia.
Stále pracujete v banskobystrickej väznici?
Áno. Už štvrtý rok. Momentálne som nadporučík. Teraz som ukončil druhý ročník na vysokej škole. Ak to vyjde, môžem ísť s hodnosťou hore až na majora.
Akú máte náplň práce?
Odsúdení chodia na pracoviská. Ja som veliteľom eskorty. Dávam na nich pozor, aby sa náhodou nevzdialili ďalej, ako je dovolené. Aký počet väzňov odveziem, taký aj musím priviezť naspäť do ústavu.
Baví vás táto práca?
Nemôžem povedať, že som o nej sníval celý život. Chcel som odovzdávať skúsenosti, ktoré som nadobudol vo futbale. V pohode chodím do roboty. Neprekáža mi ani ranné vstávanie o piatej.
Najviac rokov, až osem, ste strávili v drese Banskej Bystrice. Teraz sa Dukla trápi v II. lige. Chodíte na jej zápasy?
Za posledných päť rokov som bol asi na štyroch.
Veríte, že sa ešte niekedy vráti do prvej ligy?
Nie. To by sa musel stať zázrak. Asi taký, ako keby som ešte predstihol Halenára. V Bystrici si už robia žarty, že sa treba pripraviť na derby Dukla - Kremnička.
