Aj tak však bol obávaný pre svoju krutosť. V „jeho“ väznici sa doteraz zachovali španielske čižmy, kolesá na lámanie či ďalšie nástroje na mučenie. „Kolegovia z archívu mesta ma upozornili, že v súpise obyvateľov z roku 1867 našli zmienku o istom Franzovi Miklóssym. Pri ňom bolo uvedené, že je žalárnik, teda správca väzenia,“ vysvetľuje historik Východoslovenského múzea Richard Papáč.
Miklóssy žil podľa záznamov v rokoch 1815 až 1902. Historik začal pátrať po menách katov. V zozname 20 mien hrôzy sa však žiadny Mikluš nenachádzal. „Taký kat nikdy nejestvoval! Podarilo sa nám vyvrátiť legendu. Tá hovorí, že krutý kat Mikluš pôsobil v Košiciach začiatkom 18. storočia za povstania Františka II. Rákocziho. Starí Košičania nazývali objekt väznice ako Miklóš, v 20. storočí sa rozšíril mýtus o katovi Miklušovi,“ pokračuje Papáč, ktorý sa z odhalenia pravdy teší.
Aj správcovia väznice mali veľké právomoci, bičovali napr. ľudí na pranieri. Končili tak hlavne ženy nevernice či zlodejky. V Miklušovej väznici sa zachovali i mučiace nástroje. „Používali sa drviče prstov, španielske čižmy či dereš. Zrejme sa stávalo, že sa dotyčný pod vplyvom tortúry priznal aj k tomu, čo nespáchal,“ vraví historik. Po verdikte mestskej rady bol odsúdený za vážny zločin popravený hneď na ďalší deň ráno. Popravy sa vykonávali obesením, upálením, lámaním v kolese či sťatím.
