Takto vyzerali prvomájové sprievody v časoch totality. Neúčasť bola nemysliteľná, do ulíc vychádzali celé rodiny a papierovými mávačkami zdravili komunistických papalášov na tribúnach. Napriek tomu bol však tento deň výnimočný a väčšina malých aj veľkých si ho užila. Ako si naň spomínajú dnes?
Bratislava - Vajnory
Prezenčky a stánky plné chýbajúcich potravín
Gabriela Zemanová (56), predsedníčka OZ Podobenka z Vajnor
Janka Grebečiová (64), členka OZ Podobenka z Vajnor (vpravo)
- Pracujúci mali povinnosť ísť do sprievodu a každý sa musel evidovať u svojho zamestnávateľa. Ak by neprišiel, brali by to ako absenciu. Ešte aj škôlky boli v tento deň otvorené. Jednotné roľnícke družstvo, ktoré bolo v 60. až 70. rokoch vo Vajnoroch veľmi úspešné, malo vlastný autobus a ním Vajnorčanov zvážalo do Bratislavy. Každá organizácia sa stretla na inej ulici a postupne sa ľudia napájali do sprievodu, ktorý vyvrcholil pri tribúde na Námestí SNP. My Vajnorčania sme chodievali do sprievodu vždy v krojoch. Tešili sme sa naň z dvoch dôvodov - bola to jedinečná príležitosť uvidieť slávnych hercov, ako napríklad pána Františka Dibarboru a ženy mohli nákupiť v stánkoch banány, oriešky, pomaranče aj konzervy s tuniakom. Bola to veľká vzácnosť a obyčajní ľudia sa k týmto potravinám inak ani nedostali.
Žilina
Sprievod sme ukončili v čajovni
Ľubica Rojková (61), administratívna pracovníčka
My sme 1. máj nebrali ako politickú agitku. Boli sme na život v socializme zvyknutí, aj keď sme mali výhrady, ale mali sme čo jesť a mali sme istotu práce. V ten deň bolo v práci voľno a tak sme vyšli do ulíc do sprievodu. Užili sme si to, vzali sme si mávadlá a mávali sme. Nakoniec sme skončili v čajovni a dobre sme sa zabavili. Mali sme viac duševnej pohody ako dnešní mladí ľudia a boli sme družnejší.
Svit
Piknik pri skriňovej vetrieske
Jolana Ľudmová (80), účtovníčka
Niekdajšie prvomájové oslavy za mojej mladosti boli ešte aj o zábave a radosti. Dokonca sme si plietli venčeky z kvetov, ktoré sme mali v sprievode na hlavách. Po povinnom sprievode sme si urobili ešte svoju vlastnú párty s pohostením v prírode. A namiesto karavanu nám dobre poslúžila aj skriňová vetrieska.
Ilava
Pochodu sme sa museli zúčastniť
Anna Bieliková (83), bývalá členka Červeného kríža
Pamätám si, ako sme boli v roku 1986 vyslané na prvomájový sprievod ako sestry z Červeného kríža. Boli to komunistické nápady, no na pochod som šla. Museli sme chodiť po dvojiciach a byť pripravené na to, ak by sa nedajbože niekomu niečo prihodilo. Našťastie nič vážne sa nestalo. Ľudia zo sprievodu však za nami často chodili a pýtali sa, či im namiesto zdravotných kvapiek nemôžeme ponúknuť nejaké rumové.
Prečo sa oslavuje?
Prvý májový deň si pripomíname štrajk a masové demonštrácie amerických robotníkov v Chicagu v roku 1886. Ich cieľom bolo presadiť 8-hodinový pracovný čas . Počas zásahu polície šesť robotníkov zomrelo a 50 bolo ťažko zranených. V roku 1919 bol 1. máj ako štátny sviatok vyhlásený aj v Československu. Komunistický režim ho zneužíval ako propagandu a prikazoval sa na ňom zúčastňovať všetkým obyvateľom.
