Šošoni už raz dobyli ligový primát v hlavnom meste. Len pár stoviek metrov ďalej - na Tehelnom poli. Napriek radosti nie je Antošík so všetkým spokojný. „Chcel by som lepšie prostredie pre slovenský futbal. Po odstúpení Myjavy nepovažujem ligu za regulárnu. Ja by som urobil všetko pre to, aby ju dohralo 12 mužstiev. Inak je to zlé pre futbal i verejnú mienku. Ešteže o tri pohárové miestenky bojuje až päť tímov. Verím, že Slovan vyhrá pohár. Želám mu to.“
Šéfovi majstra chýba plný žilinský štadión. Lepšie fanúšikovské zázemie. Jeho snom je hrať pod Dubňom pred plnými tribúnami. Liek na to, ako pritiahnuť ľudí, vraj zatiaľ nepozná. V lete klub opustia niektorí hráči. Určite však nie tréner Adrián Guľa. „Má zmluvu do roku 2020. Je dôležitou súčasťou klubu. Štyri roky mal trpezlivosť, teraz sa môže posunúť vpred i na európskej úrovni. Jeho práca má vysokú kvalitu. Zdobia ju nasadenie, profesionalita, entuziazmus. Nepoznám iného takého trénera,“ zdôraznil Antošík.
Ako prezradil, „dohodil“ mu ho český tréner Pavel Vrba. „V roku 2006 mi povedal: ‚Zober Guľu.‘ Odvtedy som bol presvedčený, že ho musíme získať.“ Hodnota strojcu žilinského progresu sa vraj nedá vyčísliť. Antošík: „Sú veci, ktoré nemajú cenu. Myslím finančne. Keby prišiel Real Madrid s návrhom, že chce Guľu, tak by som ho uvoľnil.“ A slovenská reprezentácia? „Zatiaľ nie je pripravený viesť ju. Možno o desať rokov. Keď viacero hráčov prejde jeho rukami a budú schopní plniť jeho filozofiu.“
Pokiaľ príde reč na peniaze, Antošík je veľký diplomat. Výšku prémií mužstvu za titul presne nevie. „Zabudol som sa pozrieť do poznámok.“ Suma jeho doterajších investícií do žilinského futbalu ostáva ešte väčším tajomstvom. „Vedel by som ich zrátať. Ale radšej nie. To by bolo kruté.“
