Okrem violončela, na ktorom hral celý život, sú jeho druhou najväčšou vášňou hory. Preto sa pred 10 rokmi rozhodol po hudbe zasvätiť život práci horského nosiča. Denne si na svoj chrbát dokáže naložiť aj 77 kíl a vyniesť ich na Zamkovského chatu. Niekedy to dokonca zvládne rýchlejšie ako pomalší turista.
Ladislav (76) na Zamkovského chatu deň čo deň prináša už 10 rokov ťažký náklad. Niekedy to býva „iba“ 50 kíl, neraz však na svojom chrbte nesie aj 77 kíl. „V zime si nenakladám až tak veľa, lebo je zlý chodník a hrozí, že sa preborím,“ prezrádza svižný dôchodca, ktorý sám seba označuje za pravého „tatranca“. „Rodičia sa po vojne prisťahovali do Veľkej Lomnice. V roku 1958 som začal navštevovať košické konzervatórium, potom som šiel na Janáčkovu akadémiu do Brna,“ pokračuje.
Talent a vášeň pre hudbu zúročil v košickom rozhlase v roku 1966. „To bolo moje prvé zamestnanie. Dostal som vtedy necelých tisíc korún. Vydržal som tam pár rokov a potom som už hrával v rôznych orchestroch, od symfonických až po malé komorné,“ hovorí s tým, že vďaka hudbe dostal možnosť precestovať celý svet. „Desať rokov som bol v Egypte, hral som v Holandsku, vo Švajčiarsku, v Španielsku, Amerike i v Japonsku,“ spomína. Keď však pred 10 rokmi slák od svojho violončela odložil, vrátil sa k svojej prvej láske – prírode a horám
Konečne si užije rodinu
„Už na konzervatóriu som sa dostal do horolezeckej partie. V škole nechápali, ako môže hráč na strunový nástroj liezť po horách. Hudba a hory však majú veľa spoločného,“ vraví s úsmevom Ladislav, ktorý v septembri oslávi 77 rokov. „Duševne sa cítim mlado, no dnešnej mladej generácii nerozumiem. Vládne vulgárnosť, povrchnosť, nezáujem, aspoň u veľkej časti mladých, ktorých stretávam,“ tvrdí a spomína na nedávny nepríjemný zážitok.
„Mladá rodinka šla s deťmi po chodníku, a keď som prechádzal okolo nich, otec neposlušným deťom hovorí: ,Pozrite, ak sa nebudete učiť, budete takto drieť ako kone.‘ Myslí si zrejme, že to robí banda nevzdelancov, a pritom skoro všetci nosiči majú vysokú školu a sú inteligentní. Hlupák nemôže niečo také robiť, lebo najťažší náklad je v hlave,“ vraví.
Okrem prírody a muziky ho dnes najviac teší rodina. „Za svoj muzikantský život som si rodinu neužil. Manželku s deťmi do vtedy kapitalistickej cudziny za mnou nepustili, moji zahraniční kolegovia vôbec nechápali, prečo za mnou rodina nemôže prísť aspoň na sviatky. Dnes mám tri dospelé deti a som už dvojnásobný pradedo. Držať detskú ručičku na prechádzke, pozerať na oblohu, slnko a počúvať detský smiech, to je moje životné šťastie,“ dodáva Ladislav.
Prvý plat: košický rozhlas - 1 000 korún (42, 45 €)
Aktuálny plat: horský nosič - 0,80 €/kg nákladu
