Medzi nimi i strieborný olympionik z Ria Matej Beňuš (29), ktorý okrem športového materiálu zbalil na Nový Zéland a do Penrithu aj manželku a dvoch synov v nie práve najjednoduchšom veku 3,5 a 1,5 roka.
„Má to svoje plusy aj mínusy, ale plusy jednoznačne prevažujú,“ opisuje Matej Beňuš tréningový pobyt u protinožcov s manželkou Ivanou a synmi - starším Simonom a mladším Tobiášom.
„Bez nich by som to tam tak dlho nevydržal. Je síce fakt, že sa človek musí trocha prispôsobovať ,krpcom‘, oddychuje inak, robí im program a chodí po výletoch, ale psychike to zasa veľmi prospieva. Nebyť ich, ušiel by som odtiaľ domov. Čo by bola škoda, pretože podmienky na prípravu sú tam fantastické, je rozdiel jazdiť na kanáli, keď je päť, a keď je dvadsať stupňov. Preto sme tam s novým trénerom Pavlom Ostrovským spravili kus roboty,“ povedal Beňuš, ktorý nebol jediný zo slovenských vodákov, ktorý strávil „na opačnom konci sveta“ skoro štvrť roka s celou rodinou. Partnerky a potomkov mali v Penrithe i bratanci Škantárovci či Alexander Slafkovský.
„Pri kanáli to občas vyzeralo, akoby tam prišla škôlka,“ povedal so smiechom Beňuš, ktorý sa bude musieť do Austrálie veľmi skoro vrátiť kvôli synovi Simonovi. „Videl tam v ZOO kenguru, čo sama smutne ležala v tieni. Bolo mu jej tak ľúto, že nechcel ísť domov. Sľúbil som, že sa tam vrátime,“ dodal Beňuš.
Rodiny áno či nie?
Tréneri individuálnych športovcov sa zhodujú, že spoločný pobyt na sústredení s rodinou je „menšie zlo“. „Ideálny stav je, ak tam idete s chalanom, čo má 23 rokov a nemá doma žiadne záväzky. Trénuje, možno si nájde na chvíľku nejakú Austrálčanku...“ hovorí so smiechom bývalý Beňušov tréner a dnes už riaditeľ Športového centra polície Juraj Minčík (39). „Pre športovca s rodinou nie je psychicky jednoduché byť tak dlho preč. Viem to aj podľa seba, už dva týždne pred koncom takého sústredenia som chcel byť doma. Človek sa nekoncentruje, rozmýšľa, čo sa deje doma. Pobyt rodiny na sústredení nie je úplne ideálny, ale je to osožná zmena,“ dodáva Minčík.
