Namiesto zábavy a chvíľ so svojím najdrahším však mladá žena zažila najtragickejší deň v živote. Hoci záchranári urobili všetko pre to, aby nedošlo k najhoršiemu, srdce známeho markizáka náhle dobilo. Trojnásobný otec po sebe zanechal zdrvenú rodinu a malého synčeka Nikolu Róberta (4), ktorý zatiaľ nevie, že ocka už nikdy neuvidí. Obrovský žiaľ zažíva aj snúbenica, ktorej rana v srdci doteraz nedovolila hovoriť o strate jej lásky. Pre Nový Čas však exkluzívne prehovorila, o čom jej milovaný partner sníval, na čom mu záležalo a prečo odkladal operáciu, ktorá mu mohla zachrániť život.
Kedy ste boli s Robom naposledy?
- Naposledy som s ním bola hodinu pred tým, ako sa to stalo. On bol vtedy v ubytovni a my sme boli v dome v Hrubej Borši, kde sme chystali moju oslavu. Moja sestra, keďže predtým pracovala v ubytovni, chcela sa tam ísť pozrieť. Pozdraviť sa s ľuďmi, má dve deti, takže náš syn chcel ísť tiež. Robo povedal, že kým ja upracem, tak on ho zatiaľ zoberie. No kým som stihla povysávať, zazvonil telefón. Volala sestra, povedala, aby som rýchlo prišla, že je tam záchranka, Robo odpadol. Keď som prišla, tak ho práve oživovali. Naložili ho na nosidlá, v sanitke ho znovu oživovali, čo sa už nepodarilo.
Boli ste v sanitke s ním?
- Tam ma nepustili, ja som stála pred sanitkou.
Stihli ste si ešte niečo povedať?
- Nič. Čakala som, že ideme do nemocnice, kde bude všetko v poriadku.
Mal problémy so srdcom. Prečo odkladal operáciu?
- Presne v tomto čase - v marci minulého roka ležal v srdcovo-cievnom ústave, kde ho mali operovať, ale s tým, že si musí dať do poriadku všetky vyšetrenia. Problémom bol zubár, lebo bez jeho povolenia by ho nemohli zoperovať. On mal v dôsledku všetkých zdravotných problémov paradentózu, trvalo to rok, kým si dal dokopy zuby. Ja som mu pred dvoma alebo troma týždňami povedala, že už môže ísť. Každý deň som ho potom posielala, nech už ide na kardio. Stále mi sľuboval, že už pôjde, ale musím dokončiť Harmóniu v Modre.
Čo bude s tým domom v Modre?
- To mali spolu so sestrou a s tetou. Dokončíme ho podľa jeho predstáv a prianí.
Vraj tam bola exekúcia.
- To je nevymazaná záležitosť poisťovne. Už to nie je aktuálne.
Čo bude s ubytovňou? Prečo ju chcete predať?
- Lebo je tam úver z nebankovky a sú nejaké náklady a príjmy, keď nie sme ani stavebná firma, nevieme si to sami urobiť, tak je to výhodný obchod pre niekoho, kto má hotovosť. Snažíme sa to predať, aby sa vyriešili veci, ktoré my s nebankovkou riešiť nevieme.
S politikou už nechcel mať nič spoločné?
- Čo sa týka politiky, vždy keď bola pekná myšlienka, ako bola myšlienka Priamej demokracie, chcel a vedel za ňu bojovať. Vždy to bolo cielené na to, že má deti a chce niečo zmeniť v krajine. To neboli veľké plány, jeho zámer bol iný, chcel presadiť myšlienky, ktorým on sám veril.
Robo mal tri deti. Čo o nich hovoril?
- Každý deň sme sa venovali téme Nikola, Maxim, Lucia, bavili sme sa o deťoch každý deň, to bol náš rituál. O Lucke v poslednej dobe zvykol hovorievať, že je šťastný, že našla svoje šťastie a verí, že sa dožije vnúčat, ľúbil ju, vravel, že je tvrdohlavá ako on. Môj syn Nikola pokladal Maximka za svojho veľkého brata, začal rozumieť tomu, čo je výraz brat, bol pre Nikolu veľkým vzorom. U Maxima riešil správny výber školy, ukončenie jeho vzdelania, veľmi mu záležalo na tom, aby sa venoval tomu, čo ho reálne baví, čomu rozumie, a záležalo mu na tom, ktorým smerom sa uberie. To boli naše posledné rozhovory. Nikola má štyri roky...
Už vie, čo sa stalo?
- Ešte to nevie, ja neviem, ako mu to mám povedať...
Pýta sa na ocka?
- Stále, aj keď ideme sami do obchodu, do herne, stále.
Aké boli vaše posledné chvíle s ním?
- V piatok sa začali oslavy, išli sme do Topoľčian, tú oslavu naplánoval on, lebo pred piatimi rokmi sme tam mali prvú oslavu mojej 25-ky. Bola som vtedy mesiac pred pôrodom. Tento rok to chcel zopakovať na tom istom mieste, tak sme tam mali oslavu, mal tam krásny príhovor, bavili sme sa, tancovali, prišli sme domov, vyspali sme sa a čakala nás druhá oslava. V sobotu som mala narodeniny a o mesiac má narodeniny náš syn, kde sme mali veľké plány. Chceli sme mu postaviť ihrisko a sadiť spolu kvietky, sľúbil mu hrozne veľa vecí, čo mu splní na jeho narodeniny.
Je niečo, čo ste mu nestihli povedať a leží vám to na srdci?
- Nie, lebo my sme trávili celé dni spolu, od rannej kávy až do večera sme boli spolu stále, vraveli sme si všetko. Stále ma objímal, lebo vravel, že žena potrebuje 14 objatí denne...
Trápilo ho niečo?
- Asi každý si nesie svoj kríž. Posledné dni, týždne, mesiace sa zaoberal len dokončením Harmónie, ktorú miloval. Miloval robiť v záhrade a jediné, čo ho vždy zaujímalo, bola rodina a deti. To, že sa venoval iným veciam, že sme podnikali, všetko sme robili spoločne, každý niečo robí, ale jeho túžbami a snami bola len rodina, priatelia, deti, nič viac.
Tie dlhy mu ležali tiež na srdci?
- Dlhy sa týkajú len firmy, to sú firemné pracovné záležitosti, ktoré riešime už štyri roky, neboli sme povahy, ktoré sa idú kvôli firme zložiť. Samozrejme, že je to váha na človeka, ale tam, kde on bol nahnevaný a nervózny, ja som bola optimistická a naopak. Toto sme riešili ako druhoradú vec, nie ako niečo, čo nám má poznačiť osobný život.
Ostalo medzi vami niečo nevypovedané?
- Ja neviem, čo by to malo byť.
Kto vám je teraz najväčšou oporou?
- Všetci mi pomáhajú. Jeho rodina, sestra Jarka, čakáme na jeho dcéru Luciu, ktorá príde z Prahy, priletí z Londýna. Pomáhajú všetci.
Máte pre Roba nejaký odkaz do neba?
- Róbert, bol si najlepším otcom na svete. Bol si väčší, než si narástol. Bol si muž, ktorý nosí ženu na rukách.
Kedy bude posledná rozlúčka?
Posledné zbohom Robovi Beňovi môžu dať priatelia, blízki a kolegovia vo štvrtok 23. marca 2017 od 15 do 16. hod. v krematóriu v Bratislave. Potom sa smútočný obrad presunie do hlavnej miestnosti.
