Pozrie sa z okna apartmánu, vidí lode. Vyjde z úplne nového štadióna a je na pláži. Po dvojmesačnej prestávke zavinenej zranením pravého kolena absolvoval krátku premiéru proti Alanyasporu už v nádhernom stánku.
Priamo na pobreží vyrástol športový skvost prístavného mesta Trabzon. „Je to šupa,“ pochvaľoval si Bero pre Nový Čas. „Fantastický štadión. Po dlhšom čase som nastúpil na poslednú štvrťhodinu a hneď v nových priestoroch. Prišlo okolo 35-tisíc fanúšikov. Skvelá atmosféra. Obrovský zážitok. Veľmi som chcel, no nebol to výkon podľa mojich predstáv. Viem, že sa musím zlepšovať.“
Nový štadión Senola Günesa urobil na Bera veľký dojem. „Len kabíny sú také veľké, že by sme v nich mohli hrať nohejbal.“ Postavil ho štát približne za 60 miliónov eur a patrí iba klubu. „V jeho útrobách nie sú obchody, reštaurácie či kaviarne. To majú fanúšikovia k dispozícii asi päť kilometrov ďalej v nákupnom centre. Čoskoro tam budeme mať aj tréningovú bázu. Keďže tureckí priaznivci sú veľkí fanatici, zvýšený ruch by nás obmedzoval.“
Slovenský reprezentant do 21 rokov si pomaly zvyká na inú kultúru, mentalitu i životný štýl. Počas zranenia bolo pre neho najhoršie sledovať nečinne to, ako spoluhráči behajú po ihrisku. „Mal som však skvelú podporu od suseda Jančiho Ďuricu, chalanov z tímu i priateľky Klaudie, ktorá sa o mňa celý čas starala,“ prezradil odchovanec trenčianskeho futbalu.
Ako povedal, v Trabzone je spokojný. Žijú v ňom milí a príjemní ľudia. A čo úradný jazyk? „Naučiť sa po turecky je veľmi ťažké. To, čo vám povedia po turecky, nepreložia do angličtiny, lebo ju nevedia. V klube máme vlastných tlmočníkov. Nie sme teda nútení učiť sa túto reč. Spoluhráčom i trénerovi už dosť rozumiem. Mám však trochu obavy hovoriť po turecky, lebo je to obrovský rozdiel oproti slovenčine a angličtine,“ dodal Bero.
