Pochovanie na miestnom Cintoríne sv. Ifigénie sa uskutočnilo v úzkom rodinnom kruhu a bez prítomnosti médií. Spravodajcovia uviedli, že počas pohrebu v ranných hodinách miestneho času bolo počuť z cintorína hudbu, ktorú hrala vojenská kapela. Následne areál opustilo armádne vozidlo, ktoré priviezlo Castrov popol z hlavného mesta Havana, a vojaci vonku oznamovali, že pohrebný obrad sa skončil.
Zábery z pohrebu v Santiagu de Cuba nepriniesla naživo ani štátna televízia, čo Kubánci podľa zverejnených vyjadrení chápu, keďže ide o záležitosť, keď rodina zosnulého "potrebuje trochu súkromia". Cestu vedúcu k cintorínu však lemovali tisíce ľudí, ktorí pri prejazde kolóny s Castrovými spopolnenými pozostatkami spievali štátnu hymnu a pokrikovali heslo "Nech žije Fidel".
Krátko pred začiatkom pohrebu zazneli v Santiagu de Cuba i stovky kilometrov vzdialenej Havane čestné salvy z diel. Uložením urny sa skončil deväťdňový štátny smútok, ktorý po Castrovom úmrtí vyhlásila kubánska vláda. Cintorín sv. Ifigénie je národnou pamiatkou, a tiež miestom posledného odpočinku básnika a kubánskeho národného hrdinu Josého Martího, ako aj ďalších revolučných osobností. Sú tam pochovaní aj iní členovia Castrovej rodiny.
Santiago de Cuba má osobitný význam ako kolíska Castrovej revolúcie. Práve tam 26. júla 1953 viedol Fidel Castro útok na kasárne Moncada vo vtedy neúspešnej snahe zvrhnúť režim diktátora Fulgencia Batistu. Castrovo Hnutie 26. júla však napokon uspelo v roku 1959, čím sa začala jeho takmer 50-ročná vláda. Moc odovzdal v roku 2008 svojmu bratovi Raúlovi vzhľadom na zlý zdravotný stav. Fidel Castro zomrel 25. novembra vo veku 90 rokov. Urnu s jeho spopolnenými pozostatkami previezli počas štvordňového pohrebného sprievodu do Santiaga de Cuba, a to symbolicky po trase, akú v opačnom smere absolvoval Castro v roku 1959 po svojom víťazstve.
