A hoci prvé dva bloky uviedli do prevádzky až v rokoch 1998-1999, posledný obyvateľ opustil dedinku ešte v zime v roku 1981. Po tridsiatich piatich rokoch sa tam zachoval už len kostol a cintorín.
Výstavba atómovej elektrárne sa začala v novembri 1982, prvé dva bloky boli uvedené do prevádzky v rokoch 1998-1999. Mochovčania však na svoju obec ani po 35-tich rokoch nezabúdajú. „Prví ľudia z nej odchádzali už v roku 1979, my sme sa odsťahovali v roku 1980 a poslední obyvatelia odišli o rok neskôr,“ zaspomínal si Ernest Czúdor (60), ešte donedávna predseda Združenia bývalých občanov Mochoviec. „Vláda hľadala najvhodnejšie miesto na stavbu elektrárne. Začalo sa niekde pri Tatrách, neskôr to zamietli a išlo sa smerom dole, až sa rozhodlo, že ju vybudujú v lokalite Mochoviec, ktorá vyhovovala i po seizmologickej stránke,“ pridáva Czúdor.
„Väčšina odišla do Levíc, kde dostali za domy byty v paneláku, no našli sa aj takí, ktorí išli do okolitých dedín, najmä do neďalekej Kalnej nad Hronom,“ dodal Czúdor. V dedine Mochovce, ktorú vtedajšia vláda považovala za zánikovú, lebo takmer polovica obyvateľov mala nad 60 rokov, bola slovenská i maďarská základná škola, Miestny národný výbor, obchod, krčma, kultúrny dom, fara s barokovo-klasicistickým kalvínskym kostolom z roku 1787 a cintorín. Teraz už zostal len kostol a cintorín, zaujímavosťou je, že ako prvý sa z dedinky vysťahoval farár.
