Reč je o Buleeneroch, ktorí rozprávajú zriedkavým dialektom so základom v nemčine. Buleenerčina sa líši od nárečia, mantáčtiny, ktorú priniesli taktiež nemeckí kolonisti zase do okolia Medzeva. Medzi sebou si dokonca príliš nerozumejú! Dobšinčania chystajú už aj vydanie prekladového slovníka.
Prílev Nemcov umožnil kráľ Belo IV. už v 13. storočí. „Prišli z rôznych častí. Kým na Spiši sú to Mantáci, v Dobšinej sa zrejme aj kultúrou odlišné obyvateľstvo usadilo okolo r. 1260 a neskôr. Pochádzalo najmä z Bavorska,“ vysvetlil Dobšinčan Tibor Harmatha (64), šéf spolku karpatských Nemcov. Paradoxné je, že navzájom si títo Nemci príliš nerozumejú!
Namiesto „w“ majú „b“
Dialekt ovláda učiteľka nemčiny na dôchodku Valéria Majerská (68): „Pre Buleenerčinu sú typické hláskové zmeny Bavorov, no aj znaky saských Nemcov. A ako sme sa stali buleenermi? V spisovnej nemčine sa veľa slov začína na w, ktoré u nás nahrádza písmeno b! Nemcom rozumieme, ale oni nám menej.“
Poslovenčeniu výrazu na „Bulinér“ sa bránia, v minulosti malo podľa ich slov hanlivý podtón. O buleenerčine sú aj písomné dôkazy, zachovala sa kniha v pôvodnom dialekte od Samuela Kleina, ktorú vydali už pred 102 rokmi! „Aktívne buleenerčinou hovorí už len 25 ľudí, väčšina z nich už má nad 75 rokov,“ dodal Harmatha s tým, že reč síce vymiera, no zostane v záznamoch, lebo sa chystajú vydať prekladový slovník.
Nemeckí osídlenci
- pochádzajú z Bavorska
- v 13. st. umožnil ich prílev uhorský kráľ Belo IV.
- usadili sa tu v r. 1260 a neskôr
- v Dobšinej ich žije už len stovka
- reč predkov používa len 25 z nich
