Novému Času prezradil, či verí, že niekedy zavlečenie prezidentovho syna vyšetria, aj to, čomu všetkému musel čeliť.
Naposledy sa hovorilo o tom, že je to premlčané. Boli aj názory, že na únos sa to nevzťahuje. Neviem to vyhodnotiť, keďže sú vydané na túto vec mečiarove amnestie a bolo zastavené trestné konanie ako také. Muselo by dôjsť k ich zrušeniu a potom by sa mohlo pokračovať, spis je zakonzervovaný. Nič tomu nebráni, aby sa vytiahol z trezoru a pokračovalo sa. Sú tam kompletné svedecké výpovede tých, ktorí sa na tom podieľali.
Sú dôkazy, že Kováča ml. uniesla SIS, dostatočné na to, aby uspeli pred súdom?
Obžaloba bola postavená tak, že jednoznačne. Ja však nie som prokurátor. Som zástupca poškodeného. Súd by musel rozhodnúť či je vinná, alebo nie. Je tam množstvo dôkazov a boli tam veľmi dobré konštrukcie, podložili to aj právnou kvalifikáciou. Kým však budú amnestie platné, tak to nikto neotvorí.
Ako udelenie amnestii prežíval Kováč ml.?
Michal bol z toho nešťastný. Nemohol sa vyšetriť jeho únos. Všetky inštitúcie, ktoré na Slovensku konali zabránili tomu, aby amnestia ožila.
Vyhrážal sa vám v tom čase niekto?
Od októbra 1995 ma začali sledovať, odpočúvali ma, mal som kopu nepríjemností. Hodili mi do auta drogu. Kdekoľvek by ma zastavili a mohol by som vysvetľovať hocikomu, že nie som drogový díler. Raz mi poliali benzínom auto a zapálili, ale začalo pršať. Potom mi povolili skrutky na aute...
Ako si na prezidenta budete spomínať?
Keď som ho spoznal, tak som ešte nevidel jeho osobnostné stránky ako úžasného bojovníka a práve kauza zavlečenia syna v ňom vyvolala odpor a pre mňa sa stal doslova hrdinom. Zmysel únosu bol v tom, aby sa vzdal funkcie a zdiskreditoval. On sa nevzdal a bojoval. Bol ten typ, že čím viac do neho búchali, tým viac sa bránil.
