Juraj vystriedal siedmich zamestnávateľov, ale už 47 rokov pracuje na tom istom mieste. Stará sa o lanovky zo Skalnatého plesa (1 860 m n. m.) do Lomnického sedla (2 190 m n. m.). „Po ukončení strednej strojníckej priemyslovky som šiel na dva roky na vojnu a potom som robil vysokohorského nosiča na tatranské chaty,“ vraví lanovkár a pokračuje: „Keď som 7. februára 1969 prišiel na Skalnaté pleso na svoju prvú lanovkársku šichtu, povedal som si, že keď tu vydržím rok, tak to bude príliš.“ Napokon z toho bolo takmer polstoročie.
Práca ho aj po takom dlhom čase baví a napĺňa. „Prešiel som všetkými pracovnými pozíciami a skončil som ako vedúci. Našťastie sme počas celej kariéry nemali vážne úrazy ani nehody,“ spomenul. Pekné počasie je na jeho pracovisku skôr výnimkou. „Raz v zime, keď sme odstavili lanovky, vyšiel som von niečo skontrolovať a počul som srdcervúci plač. Bolo to osemročné dieťa, ktoré otec zabudol na svahu. Našťastie vedelo, že sú ubytovaní v zotavovni Morava v Tatranskej Lomnici, tak sme ho so sprievodom odniesli zábudlivému otcovi,“ hovorí Juraj, ktorý na Skalnatom plese zažil aj nakrúcanie kultových filmov Medená veža a Orlie pierko.
Skúsený lanovkár si sám sebe sľúbil, že na Skalnatom plese vydrží pracovať až do postavenia novej lanovky do Lomnického sedla. „Tento sen sa mi už asi nesplní. Súčasná lanovka však zatiaľ slúži, a tak jej budem verný, dokedy sa bude dať, “ uzavrel Juraj Jancík.
