Oba tieto protipóly majú aj zmierňujúci kontext. Slovenský športový strelec bol najprv kúsok od medaily a v stredu svoje zlyhanie v kvalifikácii "ľubovoľky" prijal ako štandardný jav vo svojom odvetví.
Navyše jeho druhá disciplína (ĽuPi) je jeho slabšou. V Riu sa cez kritériovú 90-ku dostal len v troch zo šiestich položiek a zaregistrovali ho na 33. priečke. "Dnes to bolo ťažké. Začal som veľmi zle, no vedel som, do čoho idem, hoci je to moja slabšia disciplína. Tohto roku ale tréningy naznačovali, že by to mohlo byť fajn. Keby som zastrieľal svoj štandard, tak by som sa pohyboval niekde okolo finále a možno by som bol aj v ňom. Od začiatku som sa nevedel koncentrovať a ťahalo sa to so mnou až do konca. A keď sa mi už začalo dariť, niečo sa tam šuchlo a celé sa to rozplynulo. Mne to síce nevyšlo, ale aspoň sme tam mali Paľa Koppa," konštatoval Tužinský.
Vrtkavý vietor mohol a nemusel zohrať svoju rolu, preto sa na nič nechcel vyhovárať: "Pokazil som to sám. Bol som si vedomý chýb a čím viac so ich chcel odstrániť, tým to bolo horšie. Na chvíľu sa mi začalo dariť, ale potom mi ten rytmus opäť vypadol. Keby som začal lepšie, iste by sa to vyvíjalo ináč. Nešlo to."
Tužinský potrebuje stredajšiu súťaž hodiť za hlavu, aj keď si je vedomý, že sinusoidita streleckého športu mu podobné sklamania zrejme ešte prinesie: "Ináč ale z tejto olympiády odchádzam spokojný, štvrté miesto je brutálny úspech. Ešte tu chvíľu sme, budem sa snažiť niečo pozrieť v Riu a najmä chcem ísť na nejaké športy fandiť našim športovcom, doteraz nebola príležitosť."
