Ich životy tragicky vyhasli pred týždňom, keď sa na ceste za obcou Cabaj-Čápor (okr. Nitra) zrazili z nepochopiteľných príčin s kamiónom. Rodina išla svojej dcérke, ktorá bola v čase nešťastia v tábore, kúpiť novú detskú izbičku.
Zúfalstvo a bezmocnosť bolo vidieť nielen v očiach školáčky, z ktorej sa krutou hrou osudu stala v jedinom okamihu sirota, ale aj stoviek ďalších ľudí, ktorí manželom a ich synčekovi prišli dať na cintorín v Šali posledné zbohom.
Mali veľa plánov, snov a nesplnených želaní. Stačila len sekunda a zo šťastnej štvorčlennej rodinky ostala len sirota Veronika (10). Svojich milovaných prišla spolu s blízkymi a priateľmi naposledy odprevadiť v pondelok na cintorín v Šali. Stovky ľudí sa zadúšali plačom a každému z nich zovieralo srdce. V dome smútku sa ozýval obrovský nárek, keď začali hrať pieseň Anjelik môj, kde lietaš.
Sirota Veronika, ktorá stratila najbližších, sa držala statočne. Veľkou oporou jej boli krstní rodičia. Krstná mama, ktorá sa po strašnom nešťastí stala jej druhou mamou, ju držala neustále za ramená a nepustila ju ani na okamih. V rukách každý z nich držal biele chryzantémy. Bolesť, ktorú prežívali najbližší, bolo vidieť v ich utrápených očiach. „Moja vnučka už nemá nikoho. Nie je už malá, ale je v takom veku, keď to len ťažko bude chápať,“ povedal nešťastný starý otec dievčatka krátko po nehode. Pre neho je nešťastie o to bolestivejšie, že pred časom mu zomrela manželka.
Malej školáčke teraz veľa lásky dáva celá rodina, ktorú ju podržala aj v čase pohrebu. Krstní rodičia sa po tragickej havárii rozhodli roztvoriť svoju náruč a o dievčatko sa postarajú ako o svoje. „Bude nám ako dcéra,“ povedali krstní rodičia. Zosnulých manželov a maličkého synčeka pochovali do dvoch rakiev - malého Leuška († 2) uložili na posledný odpočinok do rakvy spoločne s milovanou mamou. Na krásne dievčatko, ktoré má pred sebou ešte celý život, tak mamička, otecko a braček budú odteraz dávať pozor už len z nebíčka.
