Švédsky parlament bude v júni hlasovať o schválení obrannej dohody so Spojenými štátmi, ktorá by USA umožnila skladovanie vojenského vybavenia a zbraní vo Švédsku. V uplynulých týždňoch sa pritom ozývajú hlasy volajúce po tom, aby Švédsko v dohode uviedlo, že neumožní na svojom území rozmiestnenie jadrových zbraní.
Švédska vláda opakovane uviedla, že to nie potrebné vzhľadom na širšiu dohodu o jadrových zbraniach a rozhodnutie parlamentu, ktoré zakazuje jadrové zbrane vo Švédsku v čase mieru. Počas vojny však môže byť podľa Kristerssona všetko inak. "V čase vojny je to úplne iná záležitosť. Všetko by záležalo od toho, čo sa stane," uviedol švédsky premiér pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Sveriges Radio.
"V tom najhoršom prípade musia byť demokratické krajiny v našej časti sveta nakoniec schopné brániť sa proti krajinám, ktoré nás môžu ohrozovať jadrovými zbraňami," povedal Kristersson. Dodal však, že akékoľvek rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní vo Švédsku bude môcť prijať len samotné Švédsko, a nie Spojené štáty. "O švédskom území rozhoduje Švédsko," uviedol.
Švédsko sa odklonilo od svojej dve storočia trvajúcej politiky vojenskej neangažovanosti po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, v reakcii na ktorú požiadalo o vstup do Severoatlantickej aliancie. Jej členom sa Švédsko stalo tento rok v marci.
Kristersson poukázal tiež na to, že cieľom vstupu do NATO bolo vyhnúť sa spomínanej situácii. Ak by Ukrajina totiž bola členom NATO, "Rusko by ju nenapadlo", domnieva sa premiér.
