Najdrahší prenájom kancelárií musia platiť firmy, ktoré podnikajú v Hongkongu. Ázijský tiger tak v cene za štvorcový meter preskočil centrálny Londýn, ktorý v rebríčku realitno-poradenskej spoločnosti CBRE kraľoval v minulom období. Vyplýva to z jej prieskumu za prvý štvrťrok tohto roka. Medzi najdrahšie mestá na svete, z pohľadu prenájmu administratívnych priestorov, patria tiež Tokio, Dillí a New York.
Naopak, hlavné mesto Slovenska zaznamenalo v rebríčku najdrahších kancelárskych priestorov jeden z najprudších pádov, keď kleslo oproti tretiemu vlaňajšiemu kvartálu až o desať miest. Väčší pokles už dosiahlo len Santiago v Čile. Celkovo však ceny kancelárií v Bratislave ostávajú v porovnaní s minulým obdobím stabilné.
Nárast cien prenájmu kancelárskych priestorov vo svete ovplyvňuje celková ekonomická situácia a hospodársky rast. Ten sa podľa poradenskej firmy očakáva aj v nasledujúcom období, čo spolu s obmedzenou ponukou voľných priestorov bude tlačiť na rast cien. Ako zdôraznila, krajiny eurozóny profitujú predovšetkým z pravidelných spotrebiteľských výdavkov a podnikateľských investícií, ale aj z konkurencieschopnej meny a intenzívnych menových stimulov.
Podobnú situáciu vidí aj na Slovensku. Trh s kancelárskymi priestormi sa rozvíja najmä v Bratislave, kde v súčasnosti vyrastajú ďalšie nové administratívne kapacity. „Napriek tomu existuje predpoklad, že cena kancelárskych priestorov v našom hlavnom meste bude stabilná alebo môžeme očakávať jej mierny nárast,“ poznamenal Oliver Galata z CBRE Slovensko.
Obsadenosť administratívnych priestorov narastá aj v krajinách Európy, Stredného východu a Afriky (EMEA), medziročne o 2,1 %. Medzi najrýchlejšie rastúce trhy v tomto regióne patria mestá ako Dublin, Štokholm a Barcelona. Ceny kancelárskych priestorov v štátoch strednej a východnej Európy medziročne klesali, a to vrátane metropoly Ruska Moskvy, ktorá sa stále nachádza uprostred recesie.
CBRE predpovedá mierny ekonomický rast aj po zvyšok tohto roka a tiež v roku 2017 v dôsledku pokračujúcich spotrebiteľských výdavkov a investičných nálad zo strany podnikateľov. „Hlavné ekonomiky sveta sú stále závislé od nízkych úrokových sadzieb, ktoré by nemali rásť ani v budúcnosti vzhľadom na nízku alebo nulovú infláciu,“ uzavrela spoločnosť.
