Tie najväčšie naše a české hviezdy na Ostrovy už viac ako trinásť rokov exportuje jediný človek – Štefan Krasňanský (39), ktorému v umeleckých kruhoch nepovedia inak ako Pishter.
Ak niekto zo slovenských či českých umelcov vyhlási, že vystupoval v Anglicku, znamená to, že to išlo cez vás?
(smiech) Je tam veľká pravdepodobnosť.
Koľko akcií robíte do roka?
Začínali sme s hudobnými podujatiami pre krajanov raz za mesiac, no pred dvoma rokmi sme si trúfli aj na iné veci, rôzne malé javiskové formy, talkshow... Spolu je to tak 25 akcií za rok.
Diváci sú výlučne Slováci a Česi, alebo chodia aj miestni?
Riešili sme aj projekty zamerané na britského diváka, no pokiaľ sa bavíme o vystúpeniach známych spevákov od nás či z Česka, respektíve o divadelných predstaveniach, tak chodia naozaj iba krajania. No ak robíme džezové koncerty, prídu dídžeji, ak skrátka produkcia nie je tak postavená na slove, chodia aj Briti – dôkazom toho je predstavenie Lúčnice, ktoré práve pripravujeme (Lúčnica vystúpi v Londýne práve dnes, pozn. red.).
Máte nejakú domovskú scénu, kde sa všetko odohráva?
Najčastejšie máme akcie v Klube 229 Venue, no snažíme sa objavovať aj nové miesta a ašpirujeme aj na prestížne priestory. Môžem sa pochváliť, že posledný rok sa nám podarilo dostať do Union Chapel – trikrát po sebe bola táto sála vyhlásená ako najzaujímavejšia v Anglicku. Je to kostol s kapacitou do 900 miest. Nedávno sme tam uviedli IMT Smile a Richarda Müllera. Spomínaná Lúčnica bude zase vystupovať v slávnom Barbican Centre.
Je úplným sci-fi urobiť niečo napríklad v Royal Albert Hall?
To je sála s kapacitou viac ako 5 000 miest, takže v prvom rade musíme nájsť interpreta, na ktorého príde toľko ľudí. Podľa našich skúseností za posledných trinásť rokov vieme, že dokážeme prilákať asi 2 000 divákov – toľko ich bolo napríklad na koncerte Lucie. No nič nie je nemožné, nám sa ešte donedávna zdalo neuveriteľné urobiť niečo v Barbican... To je inštitúcia, ktorá si veľmi starostlivo vyberá podujatia. Pri prvej komunikácii nám bolo povedané, že si musíme počkať osemnásť až dvadsaťštyri mesiacov. Nakoniec to nebolo také zlé, keď sme im poslali portfólio Lúčnice, dostali sme zelenú.
Ako to funguje – hlásia sa vám sami interpreti, že si chcú urobiť výlet a spojiť to s koncertom? Či ich kontaktujete vy?
Sú takí, ktorí sa do Londýna pod našou produkciou vracajú vo dvojročných intervaloch. Sú to stálice, ktoré tu majú svoje zázemie, a ľudia sa ich domáhajú. Popri osvedčených menách sa však snažíme priniesť aj nových ľudí. Niektorí nám napíšu, my si potom ideme pozrieť ich vystúpenie a ak nám to sadne, radi ich uvítame.
Kto sa vracia najčastejšie?
IMT Smile, Richard Müller, Meky Žbirka, Vidiek – to bola vôbec prvá kapela, s ktorou sme naštartovali v roku 2003 agentúru. Chlapci si tu dokonca našli spriaznenú folklórnu skupinu Morena, ktorá je zložená zo slovenských ochotníkov, a majú spolu nacvičenú zaujímavú choreografiu na Vidiečana. Z českých kapiel je to skupina Chinaski, ktorá tu má veľmi silné zázemie, a naposledy tu aj nahrali dve pesničky. Nesmiem zabudnúť ani na Jaromíra Nohavicu, ktorý sa sem rád vracia.
Zrejme to pre nich nie je o peniazoch, ako skôr o minidovolenke, netradičnom zážitku, inom vzduchu...
Presne tak. Prichádzajú najmä tí, ktorí radi cestujú a majú radi Londýn. Niektorí sa to snažia spojiť s ďalšími aktivitami. Londýn je mekkou hudobného priemyslu a pre našich interpretov je určite zaujímavé konfrontovať sa s týmto mestom, nájsť si tu nejaké nové kontakty. Keď sem prídu prvý-, druhýkrát, tradične si obzrú mesto, no potom už idú do hĺbky, natáčajú tu klipy... Najďalej to asi dotiahli Chinaski a Meky Žbirka, ktorý nahral v Abbey Road celý album, a koncom októbra mu tu budeme robiť záverečné vystúpenie v rámci turné k nemu.
Keď hviezdy koncertujú na Slovensku, ponáhľajú sa prakticky okamžite, ako zídu z pódia, domov. U vás sa zrejme žúruje.
(smiech) Napríklad v tom klube 229 Venue, kde robíme akcie pre našu komunitu, noc sa nekončí koncertom o jedenástej. Naopak, pokračujeme do skorých ranných hodín. Alebo sa niektorí rozbehnú do ulíc v snahe zažiť toho čo najviac, pozrieť si nejaký muzikál, zabaviť sa v neďalekom Soho alebo často vyrážajú do Camdenu, čo je centrum punkovej scény.
Spomínali ste váš prvý koncert s Vidiekom v roku 2003. Ako k tomu došlo?
Bola to veľmi spontánna akcia. V tom čase som bol v Londýne tretí rok a mal som určitú vnútornú potrebu spraviť tu niečo pre našich ľudí. Ten dopyt po slovenskej a českej kultúre bol silný. Hoci vtedy bolo ešte komplikované čo i len vycestovať do Anglicka... Vymysleli sme si, že by sme si sem zavolali nejakú našu kapelu, a voľba padla na Vidiek. Zdvihol som telefón a zavolal Richardovi Jajcayovi, manažérovi a gitaristovi Vidieka. Po krátkej milej debate sme sa dohodli. No a keďže všetko dopadlo dobre, nasledovali ďalšie koncerty... V tom čase sme však ani nesnívali o tom, že budeme organizovať podujatia aj v roku 2016.
Kedy ste sa tým začali aj živiť?
Tak po roku-dvoch.
Vy ste však v rámci hudby podnikali aj na Slovensku. Čo ste robili?
Po skončení vysokej školy som otvoril obchod s vinylovými platňami a s cédečkami a zároveň sme riešili distribúciu týchto nosičov z malých britských a amerických vydavateľstiev. Vozili sme na Slovensko rôzne raritky a chuťovky.
Prišli ste do Londýna najskôr na výlet ako turista?
Áno, bola to taká prvá vlna, keď všetky kamarátky prichádzali do Anglicka ako aupairky. Vôbec som nevedel, do čoho idem, prišiel som na pol roka s tým, že uvidím. Potom do toho prišli študentské víza, predlžoval som si pobyty a v roku 2003 som požiadal o biznis víza a som tu na neurčitý čas.
Čím sa chystáte Londýnčanov potešiť v budúcnosti?
Už dnes vieme, čo priaznivcov našej a českej kultúry v Londýne čaká v sezóne 2016/2017, okrem koncertov a divadiel to bude opäť aj Show Jana Krausa, ktorej dva diely sa chystáme natáčať 9. októbra.
