Ženy, ktoré budú chcieť podstúpiť sterilizáciu, budú musieť naďalej za tento zákrok platiť. Lucia Nicholsonová a Natália Blahová (SaS) v stredu na pôde Národnej rady SR podobne ako v minulosti nepresadili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá dávala matkám s minimálne štyrmi deťmi alebo matkám starším ako 35 rokov s minimálne tromi deťmi nárok na bezplatnú dobrovoľnú sterilizáciu.
Súčasnému systému Nicholsonová vyčíta privysoké ceny za sterilizácie, ktoré sa podľa jej slov pohybujú v stovkách eur. V súčasnosti možno vykonať sterilizáciu len na základe písomnej žiadosti s tým, že pacient, ktorému bude sterilizácia vykonaná, musí byť plne informovaný o celom zákroku, alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, možnej zmene životných okolností, ako aj o možnom zlyhaní a medicínskych dôsledkoch sterilizácie.
Príspevok na starostlivosť o dieťa sa nezvýši
O sérii návrhov zákonov, ktoré pripravila opozičná SaS, nebude parlament ďalej rokovať. Plénum Národnej rady (NR) SR ich totiž pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania.
Suma mesačného príspevku na starostlivosť o dieťa sa tak zvyšovať nebude. SaS totiž navrhovala v novele zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa jeho zvýšenie z pôvodných 280 eur na 300 eur. Liberáli chceli zároveň predĺžiť aj nárok na vyplácanie tohto príspevku, a to z pôvodných troch rokov veku dieťaťa až do povinnej školskej dochádzky dieťaťa.
Parlament zároveň neodobril ani novelu zákona o prídavku na dieťa z dielne SaS. V nej chceli predkladatelia zabrániť spätnému vyplácaniu prídavku na dieťa, ak pominú dôvody na jeho pozastavenie.
Liberáli neuspeli ani s návrhom novely zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Chceli ňou zabrániť zneužívaniu príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ku ktorému podľa nich v súčasnosti dochádza.
Šesťpercentný rast platov učiteľov schválili
Učitelia by si mali od 1. septembra platovo polepšiť. Pedagógov v regionálnom, ale aj vo vysokom školstve čaká šesťpercentné zvýšenie platov, ktoré sa premietne do platových taríf. Zabezpečuje ho novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorú dnes schválila vláda.
Novelu predložil v skrátenom legislatívnom konaní minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Plní tak dva záväzky z Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020.
V časti regionálne školstvo sa vláda zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy pre zvýšenie taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016 v priemere o šesť percent. Od 1. 1. 2018 by sa platy mali zvyšovať každoročne o rovnakú mieru, a to za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. K rastu platov sa vláda zaviazala aj v prípade pedagógov na vysokých školách.
Novela pritom zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. V súčasnosti sa totiž podľa jednej osobitnej stupnice odmeňujú spoločne vysokoškolskí učitelia, výskumní a vývojoví zamestnanci a zdravotnícki zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu.
Slovenská komora učiteľov naďalej žiada do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur. Podľa jej šéfa Vladimíra Crmomana by sa tým zvýšila atraktivita učiteľského povolania.
Málotriedky nebudú musieť plniť kvóty minimálneho počtu žiakov v triedach
Málotriedky, ktoré nespĺňajú novozavedenú podmienku povinných minimálnych počtov žiakov v triedach, nezaniknú. Zabezpečí to rýchla novela školského zákona, ktorú dnes schválila vláda SR.
Ministri odobrili výnimku pre všetky základné školy s primárnym vzdelávaním, teda pre tie, ktoré majú len ročníky prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa nebudú uplatňovať v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny ani v školách s vyučovacím jazykom slovenským.
Novelu predkladá minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom je, aby mohla platiť už od začiatku školského roka 2016/2017.
Podľa ministerstva školstva bolo totiž potenciálne ohrozených 60 málotriedok (tri ZŠ v Bratislavskom kraji, 11 ZŠ v Trnavskom kraji, desať ZŠ v Nitrianskom kraji, sedem ZŠ v Banskobystrickom kraji, päť ZŠ v Košickom kraji, jedna ZŠ v Žilinskom kraji, dve ZŠ v Trenčianskom kraji a 21 ZŠ v Prešovskom kraji).
Ich zánik by bol okrem iného v rozpore s úsilím vlády vytvárať podmienky na rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií, odôvodnilo ministerstvo.
Školský zákon vyžaduje v aktuálnom znení od 1. septembra 2016 najmenej 11 žiakov v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku.
