Vzácnu príležitosť odovzdať im trofej za senzačný triumf získala Gladys Kenneyová vďaka svojmu vnukovi, ktorý vyhral v súťaži, v ktorej vykreslil jej športového ducha.
"Babička je z toho nadšená, bude to pre ňu veľmi emotívne. Splní sa jej celoživotný sen a užije si každú minútu. Nemôžeme tomu uveriť," povedal denníku Telegraph Steve Worthy, ktorý tiež fandí Leicestru rovnako ako väčšina rodiny.
Kenneyová prvýkrát videla Leicester pri porážke vo finále Anglického pohára v roku 1949. Fandiť mu neprestala ani počas deviatich zostupov z najvyššej súťaže, ktoré s tímom zažila. Od 80. rokov minulého storočia mala permanentnú vstupenku na štadión City, v posledných dvoch sezónach už zápasy svojich obľúbencov nemôže sledovať kvôli poškodenému zraku.
"Veľmi ju to mrzí, ale každú sobotu počúva prenos zo zápasov v rádiu. Odovzdanie pohára si však nenechá ujsť. Pohár je dosť ťažký, takže ho neuzdvihne, ale dúfam, že bude na ihrisku a bude si naň môcť siahnuť," uviedol Worthy. Sám už tú príležitosť mal, keď mu o víťazstve v súťaži aj s trofejou v ruke prišiel povedať Muzzy Izzet. Bývalý stredopoliar Leicesteru je zhodou okolností Worthyho obľúbeným hráčom, po ktorom pomenoval svoju mačku.
