To vari nie je pravda! Na Rainerovej chate vo Vysokých Tatrách pravidelne obeduje líška. Na vine sú nerozvážni turisti, ktorí ju veselo prikrmujú už od zimy. Šelma sa odváži prísť k človeku až na jeden meter.
Lesníci bijú na poplach! Takmer polovica populácie tatranských líšok totiž prenáša nebezpečnú pásomnicu líščiu priamo na človeka. „Rozum mi zostal stáť, keď sme sa s kamarátmi počas túry k Studenovodským vodopádom zastavili pri Rainerovej chate. Ľudia sa tam delili o svoje desiate s divou líškou. Prefíkaná uchmatla čo jej kto hodil a bežala na kraj lesa, aby to v pokoji mohla zožrať. O pár minút však bola naspäť a číhala na dupľu,“ opísal svoj zážitok zo soboty čitateľ Nového Času Sven Vatrt. Turisti v kŕmení pokračovali, kým sa asi po trištvrte hodine do sýtosti najedená líška nestratila v hlbokom lese. Ako dodáva čitateľ, ktorý nerozvážne počínanie zachytil fotoaparátom, nečudujme sa potom, keď stretneme pri kontajneri medveďa, alebo keď niekde na sídlisku napadne líška dieťa.
Ako potvrdil chatár Peter Petras (63), líška je pri Rainerke pravidelným hosťom. „Chodievala sem už v zime. Teraz sa tu objaví každý deň od dvanástej do druhej popoludní. Je to jav, ktorému ťažko zabránime. Potravinový reťazec sa u zvierat v Tatrách bohužiaľ mení. Zvieratám berieme les a tak si hľadajú potravu pri ľuďoch,“ konštatuje Petras. Zoológovia však dvíhajú varovný prst.
„Keď je líška pravidelne prikrmovaná, zvykne si. Je však nositeľom rôznych chorôb. Nemusí byť práve besná, ale prenáša napríklad pásomnicu líščiu či svrab. Tam, kde sa pohybuje, sú aj exkrementy. Už len zo zdravotného hľadiska by som kŕmenie absolútne neodporúčal,“ upozornil Jozef Hybler zo Štátnych lesov TANAPu.
Prečo nekŕmiť:
• Až 40 percent tatranskej líščej populácie trpí pásomnicou prenosnou na človeka.
• Zver si na jednoduchý prístup k potrave ľahko zvyká.
• Je to divo žijúca šelma a svojím správaním je nevyspytateľná.
• V 5. stupni ochrany prírody nie je možné proti takýmto jedincom zakročiť.
