Konečne tak možno konštatovať, že tento symbol našich veľhôr je v Tatrách naozaj doma. Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je vzácny poddruh, ktorý sa vyskytuje iba na území Tatier. Na prelome storočí reálne hrozilo jeho vyhynutie. Ich počet v roku 2000 klesol na 160 kusov. Našťastie sa tento hrozivý scenár nenaplnil a odvtedy počty kamzíkov v Tatrách rastú.
Pri poslednom sčítaní pred tohtoročnou zimou ich narátali 1 186, čo je o 90 kamzíkov viac ako vlani. „Potešiteľné pritom je, že z celkového počtu kamzíkov bolo až 170 kamzičích mláďat,“ konštatoval Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAP-u. Na slovenskej strane Tatier sa počas počítania páslo 872 kamzíkov, na poľskej 314 kamzíkov. Najpočetnejšie čriedy dlhodobo žijú v Belianskych Tatrách.
Získať úplne presný počet kamzíkov sa nedá. Odchýlka však môže byť maximálne desať percent. „Kamzík nepozná hranice, ale zase si drží svoje teritórium. Nestáva sa, aby kamzík, alebo celá črieda prešli z jedného konca Tatier na druhý,“ prezradil čo-to zo života kamzíkov riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko.
Kamzík vrchovský tatranský
- dožíva sa 12 až 15 rokov
- ruja prebieha od konca októbra až do decembra
- samice rodia jedno, zriedkavo dve mláďatá v máji až júli
- mláďatá cicajú pol roka, už po dvoch mesiacoch žerú aj rastlinnú potravu
- v prvom roku im začínajú rásť rožky, ktoré sa v druhom roku zahýnajú
Najťažšia je zima
* Najťažším obdobím pre kamzíky je zima.
* Ich stavy môže zredukovať nedostatok potravy, hlboký sneh, nebezpečné lavíny či predátori, hlavne rys.
* Aby sa eliminoval aspoň vplyv človeka, tak od 1. novembra sa uzavrú tatranské chodníky nad vysokohorskými chatami až do polovice júna.
