Ich úroda je bohatá, a tak trpké plody väčšinou končia v miestnej pálenici, kde z nich vzniká výborný destilát. Nie celkom tradičné ovocné stromy pestuje aj Martin Puzder. „Dulu alebo nárečím bižalmu k nám doniesli za čias Osmanskej ríše, teda asi pred 400 rokmi. Dozrieva len do výšky 300 metrov nad morom. Je dosť trpká, chuťovo nie veľmi prípustná, skôr až po spracovaní,“ opísal skúsený páleničiar.
Ako prezradil, najčastejšie sa zvykne podávať ako pena, kompót alebo po zvarení a prepasírovaní je z nej želatínová pochúťka, ktorá je trváca a pripomína gumené cukríky. V pálenici Martina Puzdera už nachystali aj prvý tohtoročný kvas. „Dulovica má veľmi príjemnú arómu a chuť, ktorá je v alkohole ešte zvýraznená. Je horko-kyslastá, ale v každom prípade zaujme konzumentov a jednoducho jej neodolajú. Ide o taký hit sezóny, pretože bolo teplo, čo sa prejavuje na vysokej cukornatosti a bohatej úrode!“ uviedol Puzder.
Prezradil, že samotný proces pálenia je rovnaký ako pri iných destilátoch, ale príprava je zložitejšia, pretože dula obsahuje málo vody. Prirodzeným riedidlom v kvase počas 6 - 8 týždňov sú jablká v pomere 1:1 alebo 2:3. V tejto tokajskej pálenici je najväčší záujem o dulovicu od 45 do 50 percent, ktorej vypálenie jedného litra stojí 5 eur.
Prírodný osviežovač
Dula sa dnes už považuje skôr za netradičné ovocie, ktoré sa potichu vytratilo z našich kuchýň. Je príbuzná jabloni a hruške. Dozreté plody sú veľmi aromatické. Preto ich naše babičky dávali do skríň medzi bielizeň ako prírodný osviežovač a odpudzovač molí. Sú výborným zdrojom vitamínu C a ďalších prospešných látok. V Portugalsku toto ovocie nazývajú marmelo, z neho je odvodený aj názov marmeláda.
