Podľa informácií Nového Času Anton Srholec opustil tento svet vo štvrtok o ôsmej ráno. Podľahol ťažkej chorobe. Pre Nový Čas túto smutnú správu potvrdila rehoľná sestra Rita.
Správu budeme aktualizovať
Bojoval so zákernou chorobou
Anton Srholec trpel rakovinou. Na zdraví sa mu podpísala minulosť politického väzňa. „Dlhé roky bol v uránových baniach, tak to je asi z toho,“ povedal nám pred nedávnom človek blízky kňazovi. Choroba mu zasiahla pľúca a podľa jeho blízkych je to zrejme daň za neľudské podmienky, v ktorých desať rokov žil ako politický väzeň.
Stretol sa s prezidentom Kiskom
Srholca v júli roku 2015 prišiel navštíviť prezident Andrej Kiska. Aj napriek tomu, že kňaz dostával silné dávky chemoterapie, zaujímal sa o problémy súvisiace so situáciou imigrantov či o krízu v Grécku.
"Neustále sa učím niesť svoje kríže"
Anton Srholec bol pokorný a skromný človek a Slováci si ho veľmi vážili. V reakcii na blahoželania k jeho 80. narodeninám sa všetkým poďakoval a zosumarizoval svoju životnú púť:
„V živote som nedostal k narodeninám toľko pozdravov, listov, modlitieb, prejavov úcty, pozorností a darov, ako to bolo tohto roku. Cítim sa zadlžený ako tento štát a vy do mňa investujete ako do nebankového subjektu. Ničím som sa nepričinil o svoje prvé narodeniny. Osemdesiate prežívam ako hotový zázrak, ktorý sa každé ráno opakuje. Staroba je nádherný vek v dobe, keď je u nás aj v Európe mier, relatívna hojnosť, sloboda, veľká starostlivosť zdravotných pracovníkov a keď si človek zvykol žiť skromne a nielen pre seba.
Stále sa učím objať a uniesť svoje kríže, to všetko, čo treba a čo sa dá. Zvykám si na svoju samotu, kde som k vám bližšie, ako keby sme sedeli dakde pri káve alebo pri poháriku dobrého vína. Už len z diaľky ku mne dolieha rytmus a ruch tohto mesta a sveta, ktorý naši mladí ľudia točia a žijú. Nemajú to ľahké.
Keby išlo len o mňa, mohol by som byť najšťastnejším človekom. Vo svojej láske však nesiem tisíce ľudí, ktorí strácajú, nachádzajú a opäť strácajú teplo duchovného domova a svetlo, ktoré presvietilo ich detstvo, tisíce ranených ľudí, ktorí nevedia a nemôžu zabudnúť na svoju trápenia plnú mladosť, stovku ľudí, ktorým pár slov a trocha pozornosti zaručuje teplo domova, a vás, ktorí sa ku mne niektorí túlite ako zatúlané ovečky.
Svätého Františka raz prepadli zbojníci. „Povedz nám, kto si?!“ „Som vyslancom veľkého kráľa.“ Tešili sa na veľkú korisť. Keď ho dokonale prehliadli a on im začal rozprávať o Ježišovi, sklamaní a najedovaní div že ho nezabili. Vy ste pri mne ostali, aj keď som bezmocný a nič nemám. Je to od vás úžasné a ja vám to nikdy nezabudnem. Tento váš dar si odnesiem, až príde čas, aj na druhý breh. Ostávam s úprimným pozdravom a želaním.
Pozrite si video z júla tohto roku, kedy mimoriadne obľúbeného kňaza Antona Srholca hospitalizovali. Choroba mu zasiahla pľúca a podľa jeho blízkych je to zrejme daň za neľudské podmienky, v ktorých desať rokov žil ako politický väzeň. Najťažšie to niesli ľudia bez domova, o ktorých sa otec Srholec roky stará.
