Napríklad exmarkizáčka Martina Šimkovičová (44), ktorá je kandidátkou Našej rodiny Borisa Kollára. Hoci to môže vyznievať komicky, politika taká rozhodne nie je. Viaceré celebrity si v nej už popálili prsty...
Herec Štefan Kvietik (81) - poslanec NR SR (1989 - 1994): Egoizmus politikov mi bol odporný
Ako nezávislý poslanec pôsobil charizmatický herec v parlamente dve volebné obdobia za Slovenskú národnú stranu. „Osud môjho národa mi nikdy nebol ľahostajný. Aj preto som kandidoval za národne orientovanú stranu ako nezávislý poslanec. Lenže práve mnohí z tých, ktorí mali šancu reálnou politikou presadzovať a chrániť národné hodnoty, povýšili svoje egoistické záujmy nad poslanie... Táto strana politickej mince mi bola nielen cudzia, ale aj odporná,“ priznal v knihe Život bez opony. „K sumáru môjho rozčarovania istotne prispelo poznanie nečistých hier v politickom zákulisí...“ opísal Kvietik.
Na politiku nerád spomína dodnes. „Pre mňa je táto téma neaktuálna a hovoriť o tom, s akými ambíciami alebo vidinami tam človek ide, a potom, čo tam zažije a aké prichádzajú sklamania alebo pocity, to už dnes nikoho nezaujíma,“ hovorí Kvietik pre Nový Čas Nedeľa. Pôsobenie v politike mu prinieslo aj ďalšie sklamanie. Hneď po revolúcii vyjadril svoj názor na politickú situáciu a narobil si nepriateľov. „Osvojil som si historickú možnosť a príležitosť mať samostatnú Slovenskú republiku. Žasol som, že to niektorým, ktorí stáli na doskách SND, prekážalo,“ povedal nám maestro, ktorý sa stal v divadle i na VŠMU, kde ako docent učil, čiernou ovcou. „Práve som dočítal knihu, kde Štefánik píše: ,Odmietam akéhokoľvek sudcu, týmto môže byť iba Boh alebo jeho hlas v mojom svedomí.‘ Toto by mohlo byť motto pre ľudí, ktorí majú zodpovednosť za život a spoločnosť,“ dodáva Kvietik.
Aneta Parišková (42) - kandidátka politickej strany: Po voľbách som bola smutná a frustrovaná
Nie príliš šťastne sa skončilo politické dobrodružstvo moderátorky Anety Pariškovej, ktorá to v roku 2006 skúsila v strane ANO svojho bývalého šéfa a exriaditeľa Markízy Pavla Ruska. Pre politiku dokonca obetovala kariéru v najsledovanejšej televízii. Ako vyštudovaná učiteľka sa mala venovať problémom školstva, ale aj zahraničnej politike. A hlavne mala nahnať hlasy Ruskovej strane, ktorá sa zmietala v ťažkej kríze. Anetu do politiky dotiahol jej nastávajúci manžel a vtedajší blízky Ruskov kamarát, český podnikateľ David Dočekal. „Prišiel za mnou s tým, že Aneta by to chcela skúsiť, že ju presvedčil,“ spomína Rusko. „Aj sa snažila v tom čase, ale bol to príliš krátky čas na to, aby sa z Anety stala politička.“ Vo voľbách ANO získala iba 1,42 % hlasov a v tom okamihu to Pariškovú prestalo baviť. „Veľmi zle znášala ten neúspech,“ hovorí Rusko. „Prirodzene, po voľbách som bola smutná a frustrovaná ako vždy, keď sa v živote o niečo snažím a nevyjde to,“ priznala pár mesiacov po voľbách Aneta, ktorá sa krátko pred volebnou prehrou vydala za Dočekala, porodila mu syna, ale manžel sa na ňu vykašľal a v roku 2008 zdúchol do Česka. Opäť sa vrátila k moderátorstvu, druhýkrát sa vydala, rozvádza sa, podniká vo vlastnej materskej škole... „Aj v jej prípade platí, že cesta je dôležitejšia ako cieľ. Aneta zistila minimálne to, kam nemá kráčať,“ uzatvára Rusko.
Herec Ladislav Chudík († 91) - minister kultúry (1989 - 1990): Mal som to radšej odmietnuť!
V politike zotrval maestro Chudík len štyri mesiace a to ako prvý slovenský porevolučný minister kultúry. Vtedy v Československu ožívali nádeje na lepší život, slobodnú spoločnosť, ale už vtedy sa začali aj nešváry, rozkrádanie a mocenské súboje, ktoré nás trápia dodnes. Chudík rýchlo pochopil, o čom politika je, a tak sa radšej z kratšej cesty vrátil k svojmu milovanému divadlu. Aj samotný herec sa k tomuto obdobiu vracal iba sporadicky a z jeho vyjadrení bolo cítiť, že svoje angažovanie vo vláde skôr ľutuje.
„Mal som využiť to prvé rozhodnutie, a to bolo odmietnutie. Lenže potom ma trošku dostali do rozpakov tým, že som bol jednoducho pre nich vhodný človek, ktorý tvoril tú dohodu. Brali ma ako neutrálneho človeka, ktorý nikdy v komunistickej strane nebol a všetky ponuky odmietol,“ priznal pred rokmi pre Hospodárske noviny. „Bol na ministra príliš zodpovedný človek. Rýchlo pochopil, že proti nemu nebudú stáť korektní protivníci,“ povedal na margo Chudíka jeho nástupca v ministerskom kresle Ladislav Snopko.
A ako vníma toto obdobie vdova po maestrovi? „Bol v prvej vláde a uvedomoval si, že je v nej najstarší. Nechal sa na to nahovoriť a hlavne presvedčili ho, že ho tam potrebujú. Dosť skoro však zistil, že nemá na to už sily, ochorel... Bolo to pre neho namáhavé, už ten revolučný november, pretože cestovali po celej republike. Ako minister pracoval do večerných hodín a bol veľmi unavený. Nakoniec, veď mal 66 rokov. V tých začiatkoch sa situácia v spoločnosti neustále menila a úloha, ktorú dostal, nebola ľahká. Bola som rada, že sa vrátil k svojmu povolaniu,“ vysvetľuje pani Alena Chudíková.
Herečka Ida Rapaičová (72) - poslankyňa NR SR (1994 - 1998): Nemala som na to žalúdok
Aj HZDS, strana expremiéra Vladimíra Mečiara, siahla v minulosti po mediálne známych tvárach, a to nielen pri predvolebných kampaniach a sľuboch. Do politiky sa dala od mečiarovcov nahovoriť aj obľúbená herečka Ida Rapaičová. Aj ona verila, že do politiky vstupuje pre dobrú vec. „Keď sa pre niečo rozhodnem, viem prečo a mám to zdôvodnené, urobím to. Aj keď ma od politiky viacerí odhovárali...“ tvrdí po rokoch Rapaičová. „Nevedela som ale úplne, do čoho idem, bola som naivná. Až neskôr som prišla na to, že to nie je parketa pre mňa. V politike treba tvrdých ľudí, ktorí racionálne rozmýšľajú a vedia taktizovať. A na politiku treba mať aj silný žalúdok, a to ja nemám. Vždy som bola priamočiara, úprimná a emočne absolútne čitateľná. Bolo mi zaťažko klamať a pretvarovať sa, nemám to v povahe,“ priznáva.
Politický analytik Ján Baránek: Celebritám sa politika väčšinou vypomstí
Čo si myslíte o vstupe mediálne známych ľudí či už z divadla, alebo z televízie do politiky?
Je to pre nich dosť neistá dráha a nie vždy sa potvrdí ich úspešnosť v profesii, následne v politike. Mali sme to možnosť viackrát vidieť. Napríklad známy moderátor Daniel Krajcer, ktorý z veľmi dobrého postu úspešného novinára a manažéra išiel do politiky a zrazu sa úspech nedostavil, čo je memento alebo zdvihnutý prst pre tých, ktorí to skúšajú.
Majú teda šancu takíto ľudia v politike uspieť?
Nie vždy komerčný úspech znamená aj politický úspech. Samozrejme, známa osobnosť má lepšiu štartovaciu čiaru ako ten, kto ide do politiky ako úplne neznámy človek. Ale tá hranica je veľmi vratká medzi tým, kedy ich ľudia chcú vnímať aj ako politikov a kedy ich ako politikov odmietajú. Môžu mať charizmu, ale ľudia ich nechcú mať v politike. Chcú ich vidieť ako herca, moderátora, športovca... To nemusí byť spôsobené ani tak ich neschopnosťou, ale ľudia chcú, aby ten dotyčný zostal robiť to, čo robil. Ten úspech nemusí byť zaručený. Je to riziko. Sú len dve možnosti, a to, že na predchádzajúcom fleku zarobil toľko, že si to môže dovoliť a neúspech v tomto prípade je omnoho menej nebezpečný a nezabolí ho. Pokiaľ chce zarobiť na politike a chce využiť svoju popularitu, tak to je veľmi riskantná cesta. Iné je to u vedcov alebo akademikov, ktorí to môžu robiť aj preto, aby pomohli svojej profesii.
Myslíte si, že celebrity neslúžia politikom iba na to, aby ich využili?
Určite, to je dobrá motivácia, prečo tam berú napríklad hokejistov. V minulosti to bol za SNS Vincent Lukáč, za SDKÚ Peter Šťastný, alebo prečo si KDH zobralo za hovorkyňu bývalú moderátorku RTVS Natáliu Žembovú. Je to legitímne, ide o to, či sa to aj zužitkuje.
Môže to teda na voličov fungovať?
Toto presedlanie na druhý breh, čo je v prípade novinárov, sa neosvedčilo, ako som už spomínal Krajcera. Na rozdiel od akademikov, kde sa to môže vnímať skôr ako posun, u novinárov sa to javí ako preskočenie na druhú stranu, keďže sú vnímaní ako tí, ktorí majú kontrolovať moc a politikov a zrazu sa ocitnú medzi nimi. Nemyslím si, že to ľudia vnímajú ako zradu, ale ako takú nepoctivosť. Ale to sa týka novinárov. Čo sa týka hercov, tak sú to výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, ako bol napríklad Ronald Reagan. Bol moderátor, herec, prešiel určitým vývojom, až sa stal guvernérom štátu Kalifornia a nakoniec aj prezidentom USA.
Kto bol podľa vás zo známych hereckých či moderátorských tvárí u nás v politike úspešný?
Mohli by sme do istej miery hovoriť o herečke Magde Vášáryovej, ktorá je v parlamente, a o Petrovi Šťastnom, ktorý bol europoslancom. To, o čom sa bavíme, nie sú žiadne výrazné úspechy. Za úspech by som považoval, že sa z niekoho postupne stane predseda strany. Stále sú tí ľudia viac vnímaní v pôvodnej profesii než ako politici. Naopak, u spomínaného Reagana je to naopak. Ten je viac vnímaný ako politik než ako herec a v tom je rozdiel. Neznamená to teda, že herec by nemohol byť politik, ale či sa mu to vnímanie ľudí podarí preklopiť, tak to je otázne a veľmi ťažké. Ale to nie je len u nás, Reagan bol naozaj výnimka.
