Problémom je aj export pracovnej sily, ktorú SR nevie integrovať na domácom pracovnom trhu, keďže okolo 140 000 Slovákov pracuje krátkodobo, menej než 12 mesiacov v zahraničí. Ide väčšinou o ľudí s vyššou kvalifikáciou. Skonštatovala to na štvrtkovej konferencii Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vedúca prognostického tímu Martina Lubyová.
"Čoraz viac limitujúcim faktorom bude ponuka. Znamená to, že oživenie ekonomiky, ktoré v súčasnosti nastalo, by malo pokračovať a na slovenskom trhu práce nebude dostatočný počet pracovných síl. Takže časom budeme musieť siahnuť aj k nejakým štrukturálnym opatreniam," skonštatovala Lubyová, podľa ktorej bude potrebné aktivizovať najmä tých, ktorí sa nevedia zamestnať, keďže majú kvalifikáciu, ktorá na trhu práce nie je potrebná. Sociálne podniky by túto situáciu mohli podľa Lubyovej zmeniť. "Do budúcnosti hnacou silou trhu práce však musí byť ekonomika, nie intervencie. Našťastie previs ponuky sa do budúcnosti zredukuje a čoraz viac ľudí sa dokáže zapojiť. Ale zase intervencie sa budú musieť zamerať na to, aby sa zladil štrukturálny nesúlad. V súčasnosti je najväčší štrukturálny nesúlad v oblasti vzdelávania, hlavne u ľudí s nízkym vzdelaním," zdôraznila šéfka prognostického tímu.
S dlhodobou nezamestnanosťou sú spojené aj problémy s etnickými skupinami. Počet rómskej populácie, ktorá má v súčasnosti 400 000 ľudí, sa bude podľa prognóz zvyšovať a stúpne na 700 000. "Musíme počítať, že v tejto skupine pribudne 300 000 ľudí a tí sa dostanú na trh práce. Už dnes ide o problémovú skupinu, ktorú na trhu práce nevieme integrovať," skonštatovala Lubyová. Pokiaľ sa neprijmú nejaké masové intervencie v tejto oblasti, situácia sa podľa nej výrazne skomplikuje. Zvládnuť by to mohol nielen systém formálneho vzdelávania na školách, ale aj systém celoživotného vzdelávania.
