Dnes je na stole mimosúdna dohoda o rozseknutí patovej situácie a oživení tejto časti dunajskej promenády, o ktorej rozhodnú mestskí poslanci na decembrovom zastupiteľstve. Rozprávali sme sa so zástupcom investora Jánom Krnáčom o budúcnosti areálu PKO.
Verejnosti ste predstavili projekt nového námestia na nábreží Dunaja s planetáriom a mediatékou. Je to podľa vás riešenie, ktoré konečne po rokoch prinesie do areálu PKO život?
Za posledné desaťročie sme sa pokúšali s mestom hľadať riešenie pre využitie pozemku, ktoré by nám umožnilo realizovať investičný zámer a zároveň dal ľuďom dôvod tráviť tu zmysluplne svoj voľný čas. Podmienkou mesta pri tomto návrhu bolo zachovať pri Dunaji kultúrno - spoločenskú funkciu. Myslíme si, že priestory planetária a mediatéky odrážajú moderné nároky na kultúrne vyžitie. Konkrétne, popri vzdelávaní môžu slúžiť aj na koncerty, malé divadelné formy, prednášky a diskusie.
Aktivisti vám vyčítajú, že váš návrh neprináša dostatočnú náhradu za priestory PKO. Ešte pred pár rokmi bol v hre návrh na zakomponovanie sály pre 1 000 ľudí, dnešný návrh počíta s kapacitou 140 sedadiel...
Táto alternatíva kedysi skutočne bola v hre, avšak predchádzajúci primátor s touto variantou nesúhlasil a už podpísanú nájomnú zmluvu na túto halu vypovedal. Myslím si však, že Bratislava novým návrhom získa viac ako spomínanú veľkú sálu pre občasné koncerty. Planetárium a médiatéka môžu podľa odborníkov priniesť do PKO oveľa viac ľudí v porovnaní s minulosťou. Navyše majú aj vzdelávaciu funkciu. Napríklad len brnianske planetárium ročne navštívi vyše stotisíc ľudí. To je oveľa vyššia návštevnosť, akú malo PKO aj pri maximálnom vyťažení.
Poslancom sa nepáči, že budovy PKO si podľa zmluvy kúpite za jedno euro...
Toto číslo je žiaľ vytrhnuté z kontextu. Obsahom mimosúdnej dohody je vzájomná výmena pohľadávok. My sa za euro vzdávame všetkých nárokov voči mestu zo súdnych sporov a dlžného nájomného, ktoré sa dodnes vyšplhali na vyše 43 miliónov eur a mesto nám výmenou za tento krok formálne odovzdá budovy PKO. Súčasne sa zaväzujeme k tomu, že okamžite zahájime práce na obnove dunajskej promenády a do šstich rokov vytvoríme nové námestie s planetáriom a mediatékou, ktoré k Dunaju pritiahnu ľudí z Bratislavy aj širokého okolia.
Aktivisti tvrdia, že mesto by vás malo donútiť zachovať PKO uvalením stavebnej uzávery a novým územným plánom zóny...
A čo sa tým vyrieši? PKO a celá zóna bude naďalej chátrať a dlh mesta sa bude prehlbovať. Veď napokon tento stav už niekoľko rokov trvá. Navyše aké má opodstatnenie stavebná uzávera v rozvojovej časti mesta? Myslím si, že je čas nájsť také riešenie, ktoré Bratislavčanom vráti dunajskú promenádu, po ktorej sa nebudú báť chodiť, behať či jazdiť na bicykli. Nový návrh to všetko prináša, a ešte navyše vytvára nové námestie so zaujímavou budovou planetária, ktorú môžu využívať tisíce.
Nový návrh prináša na dunajské nábrežie minimum zelene, prečo?
My sme sa zaviazali zachovať na dunajskej promenáde stromy a zabezpečiť parkovú úpravu. Môžem vám zaručiť, že na nábreží zeleň určite neubudne skôr naopak.
Časti poslancov sa nepáči množstvo bytov a kancelárií, ktoré v tomto priestore vzniknú. Podľa nich zaberá verejný priestor iba minimálnu plochu a nábrežie Dunaja bude zastavané podobne husto ako v prípade River Parku 1.
Nemyslím si, že je konštruktívne vracať sa neustále na začiatok ako to robia niektorí poslanci. Tento priestor už nie je verejný a napriek tomu dnes ponúkame v tejto časti objekty, ktoré majú slúžiť verejnosti. Ktorý investor v meste za svoje prostriedky postavil a bude na svojich pozemkoch prevádzkovať niekoľkomiliónový verejný priestor s ročnou návštevnosťou vyše 100.000 ľudí? Územný plán schvaľovaný poslancami jasne stanovuje čo je v tejto zóne prípustné. My sme tento zámer v čase kúpy pozemkov poslancom prezentovali a všetkým bolo zrejmé aké funkcie budú v zóne zastúpené, nič sme netajili. Čo sa týka porovnania s River Parkom 1, je známe, že zástupcovia developera v prípade jednotky pred časom uznali objem zastavanosti ako chybu, napriek tomu že je plne v súlade so zákonnými možnosťami. River Park 2 bude o vyše tretinu menší, rozkladá sa pritom na rozsiahlejšom území. Budovy budú od vedľajšieho areálu postupne klesať smerom k Mostu Lafranconi. Architekti sa taktiež postarali o to, aby bolo vizuálne prepojené nábrežie s priľahlou komunikáciou. My sme mestu ustúpili a navrhli sme vyčleniť časť pozemku pre verejný priestor. Sme presvedčení, že keď prestane byť River Park 1 v rámci mesta opusteným ostrovom, vznikne River Park 2 s plenetáriom, dostavia sa Zuckermandel i územie v časti Vydrica vráti sa i do tejto časti nábrežia život.
Ak to máme zhrnúť, čo sa podľa vás týmto projektom zmení k lepšiemu v tejto časti dunajského nábrežia?
Dnes je nábrežie Dunaja v tejto časti zdevastované a na ľudí čaká hneď niekoľko nástrah v podobe nerovného asfaltu, rôznych dier, nefunkčného osvetlenia a tiež nebezpečných stromov, ktoré nikto neošetruje. Paradoxne keď vznikne problém, že konáre padajú na promenádu a ohrozujú životy, sme to práve my na koho sa kompetentní obrátia, aby tento problém sanoval. Som presvedčený, že Bratislavčania a návštevníci mesta opäť získajú dôvod tráviť pri Dunaji svoj voľný čas a naše mesto sa opäť priblíži k svetovým metropolám, v ktorých je život na rieke samozrejmosťou.
