Rodičia sa po útokoch v Paríži pýtajú:
„Mami, prečo muselo zomrieť tak veľa ľudí? Oci, môže aj u nás vybuchnúť bomba?“ Odpovede sa hľadajú len veľmi ťažko a rodičia majú obavy, aby deti nevystrašili. Ako v takýchto situáciách postupovať radí psychiater Michael Winterhoff.
Ako svojmu dieťaťu vysvetlím, že z dôvodu útokov sa napríklad musel zrušiť futbalový zápas? Podľa psychológa to záleží na veku dieťaťa. Napríklad škôlkarovi stačí vedieť, že sa hra len odložila. Dôvod prečo nehrá žiadnu úlohu. Dieťaťu na základnej škole postačí vysvetlenie o policajnej domnienke, že na štadióne sa nachádzala bomba a hru pre istotu odvolali. Až keď školák navštevuje vyššie ročníky alebo druhý stupeň, zaujímajú ho podrobnosti, a vtedy už rodičia môžu odpovedať na jeho otázky.
Použite správne slová
-
nedávajte odpovede na nepoložené otázky
-
informujte svoje dieťa len čiastočne
-
ak sa nepýta ďalej, rozhovor zbytočne nenaťahujte
-
komunikujte zreteľne, jasnou rečou a vyhnite sa vetám, ktoré naháňajú strach, napríklad „teroristi chceli spáchať atentát na stanici“
-
o dianí rozprávajte čo najviac vecne a triezvo, napríklad „polícia bombu zneškodnila“
-
majte vždy na pamäti to, že deti potrebujú vašu ochranu
Zachovajte pokoj
-
snažte sa vyžarovať pokoj, dôveru a nádej
-
je veľká šanca, že tieto pocity sa prenesú aj na vaše dieťa
-
je jedno, čo hovoria rodičia, dôležité je, ako to hovoria
POZOR!
Deti odhalia, keď je rodič neistý a má strach.
Uistite ich o bezpečí
Jednoznačne dajte deťom vo svojom okolí pocítiť, že sú v bezpečí. Pri deťoch od 13. roku života pomáha často aj jednoduchý výpočet pravdepodobnosti. Vyskúšajte tento príklad: Riziko utrpieť úraz pri autonehode je oveľa vyšší ako nebezpečenstvo, že sa staneme obeťami teroristického útoku. A do auta predsa nastupujeme všetci. Podobných príkladov je veľa a môžu deťom pomôcť pred strachom.
Ako opísať teroristov?
-
určite nehovorte nič o náboženstve alebo Svätej vojne
-
stačí povedať, že sú to zlí ľudia, takí, akých poznajú z rozprávok
Fotografie im neukazujte
-
nikdy deťom neukazujte fotografie z miesta činu
-
malé deti nemajú k takýmto záberom žiaden odstup a reagujú vydesene
TIP
-
deti by mali mať prístup k internetu najskôr vtedy, ak už sú schopné tieto informácie spracovať
-
rozhodne by to nemalo byť pred 11. rokom života
-
ak sa však k takýmto nepríjemným fotkám predsa len dostanú, je potrebné im to všetko vysvetliť
Pomôže spoluúčasť
-
niektoré deti sú podobnými správami hlboko zasiahnuté
-
chcú prejaviť svoj smútok, napríklad zapálením sviečky alebo účasťou na minúte ticha
-
určite im to dovoľte, pretože ich to uteší a pomôže zbaviť sa ťarchy
POZOR
-
dieťa, ktoré si z útokov robí žarty, je neisté
-
jemne ho upozornite, že rozpráva o veciach, z ktorých sú iní veľmi smutní
